Švédsky model lesného hospodárenia: Viac ako dvojnásobné zvýšenie objemu dreva vo švédskych lesoch za posledných sto rokov

Zaujímavosťou, o ktorej mnohí nevedia je, že švédsky lesný zákon z roku 1903 bol prvým na svete, ktorý vyžadoval zalesňovanie. V dnešných časoch to zahŕňa výsadbu nových stromčekov za každý vyrúbaný strom. V súčasnom švédskom lesnom zákone majú produkčné a environmentálne ciele rovnakú prednosť.

Čo znamená, že je rovnako dôležité, aby sa zachovávali a rozvíjali environmentálne hodnoty lesov a súčasne, aby lesy poskytovali vysokú a hodnotnú produkciu dreva. V priemere sa 11% vyrúbaných plôch ponecháva ako základná retenčná pôda (schopnosť pôdneho profilu zadržiavať vodu, čo je kľúčové pre zásobovanie rastlín a znižovanie rizika povodní).

V prípade švédskeho modelu lesného hospodárenia dochádza ku kombinácii produktivity so silnou environmentálnou zodpovednosťou. Tento model je založený na dlhodobých a udržateľných postupoch pre zabezpečenie toho, aby si budúce generácie mohli užívať a využívať aspoň toľko lesov, koľko sa využíva dnes. Z historického pohľadu sa tu stali štandardnou metódou holoruby, a to ako z dôvodu produktivity, tak aj životného prostredia.

Pre kritiku degradácie lesov vznikla nová vedecká metóda holorubov, ktorá vyriešil mnohé environmentálne problémy, ktorým lesníctvo stále čelí v iných častiach sveta. V prípade metódy holorubov sa lesné hospodárstvo riadi cyklickým procesom s rôznymi fázami, rovnako ako je tomu v poľnohospodárstve. Začiatkom cyklu je výsadba stromčekov vlastníkom lesa.

Počas celého tohto obdobia sa les monitoruje. Cieľom je odhaliť a predchádzať hrozbám (škodcovia, búrky a požiare). Keď nastane čas na ťažbu, väčšina stromov sa v poraste vyrúbe súčasne. Okolo 5-10 % pôvodnej plochy (niektoré stromy alebo ich skupiny) sa ponechá pre zabezpečenie biotopu rastlín a živočíchov a aby sa zmiernil vzhľad holého porastu. Po výrube a intenzívnej príprave pôdy sa vysadia nové stromčeky a cyklus môže pokračovať.

Cieľom holorubu je maximalizovať produkciu dreva a súčasne sa snažiť vyvážiť ekonomické, ekologické a environmentálne ciele. Táto nová metóda sa často nazýva „udržateľné“ alebo „zodpovedné“ lesné hospodárstvo, ktoré sa odlišuje od jednoduchého odlesňovania nasledovne:

Aktívna regenerácia – po ťažbe sa lokality okamžite znovu vysádzajú, aby sa začal ďalší rastový cyklus.

Environmentálne aspekty – moderné postupy zahŕňajú ponechanie špecifických listnatých stromov, mŕtveho dreva a špecializovaných biotopov na podporu biodiverzity

Model „ASIO“ – švédske lesníctvo často tvrdí, že ide o napodobňovanie cyklov prírodných narušení, akými sú napr. lesné požiare, pričom holorub slúži ako náhrada za požiarne udalosti nahradzujúce porasty.

Obmedzenia rozsahu - priemerná veľkosť holorubu je 2,5 ha (čo je o niečo viac ako plocha dvoch futbalových ihrísk).

Efektívnosť – výrub dreva sa považuje za o 15-20% efektívnejšie pre produkciu dreva ako iné metódy.

Ziskovosť – približne o 20% nižšie náklady na ťažbu v porovnaní so selektívnou ťažbou a to z dôvodu konsolidácie strojov a dopravy.

Dlhodobá rotácia – cyklus je navrhnutý na obdobie 60-100 rokov.

Ide tu prístup, ktorý je právne regulovaný a ciele udržateľnosti zabezpečujú, aby sa zachovalo toľko lesa, koľko sa vyťaží.

Z pohľadu holorubu je zaujímavé, že prispel k viac ako dvojnásobnému zvýšeniu objemu dreva vo švédskych lesoch za posledných 100 rokov. Táto metóda bola navrhnutá tak, aby zabezpečila rovnomerný rast lesov rôzneho veku v celej lesnej krajine.

Aj keď sa v lesoch ťaží naraz na jednom mieste, vždy existuje dostatok rastúcich lesov rôzneho veku rozmiestnených na väčších plochách. Z hľadiska environmentálneho ako aj lesníckej ekonomiky prináša holorub ďalší pozitívny výsledok a tým je, že umožňuje spracovanie konárov a vrcholcov stromov na výrobu bioenergie.

Spracoval: Ing. Ján Krnáč