Štúdie vedcov z Nemecka a Švajčiarska o prínose k záchrane populácií hlucháňa hôrneho: Pozitívne účinky veľkých bylinožravcov a prirodzeného spásania na biotopy

V priebehu 20. storočia dochádza k opusteniu dovtedy využívaných spôsobov využívania lesov, oddelili sa lesy od pastvín, zaviedli sa moderné systémy lesníckej výroby a v neposlednom rade došlo aj k zmene klímy, čo vyústilo k relatívne hustým, tmavým a štrukturálne slabým lesom. Tento stav bol sprevádzaný aj rozsiahlymi stratami biotopov a populácií hlucháňa hôrneho. Mnohé zostávajúce populácie sú teraz tiež ohrozené v dôsledku hustoty vegetácie.

Pozrime sa spoločne na výsledky štúdií, ktoré vypracovali výskumníci z Univerzity aplikovaných lesníckych vied v Rottenburgu, Výskumného lesníckeho inštitútu Bádensko-Württemberska z Freiburgu, Inštitútu ekológie a evolúcie z Univerzity v Berne, ktoré boli prezentované na Výročnej konferencii VWJD – Združenia biológov divej zveri a poľovných vedcov Nemecka, pod názvami Veľké bylinožravce, pasenie v lesoch a hlucháň hôrny (Tetrao urogallus), Medzi ideológiou a empirizmom a Otvorené plochy podporujú hlucháňa hôrneho, ale nie jeho predátorov, ktorá sa uskutočnila na pôde Technickej univerzity v Mníchove v dňoch 18. – 21. marca 2026.

Cieľom ich práce bolo preskúmať, či môžu veľké bylinožravce, vzhľadom na ich vplyv na štruktúru vegetácie a ekosystémové procesy spúšťané ich činnosťou, predstavovať doteraz nedostatočne využívaný nástroj na ochranu hlucháňa hôrneho.

Mechanizmy a účinky veľkých bylinožravcov dôležitých pre hlucháňa hôrneho boli rozdelené do piatich procesných skupín:

• Krmivo a ohryz
• Šliapanie, bahnenie, váľanie sa a odpočinok
• Produkcia trusu
• Rozptyl rastlinných semien
• Poskytovanie tiel veľkej zveri (zdochliny) v krajine

 Každý jeden z týchto procesov, rovnako aj ich vzájomné pôsobenie, ovplyvňuje biomasu, cykly a dostupnosť živín, potravinové siete, podporuje priestorovú a časovú rôznorodosť vegetácie a štruktúr, zvyšuje rozmanitosť potravných vzťahov a tým posilňuje biodiverzitu.

Čím sú väčšie bylinožravce, tým sú výraznejšie účinky. Štúdie preukazujú pozitívne účinky veľkých bylinožravcov a prirodzeného spásania na štruktúry biotopov a spôsoby, akým sa organizmy živia, čo je priaznivé pre hlucháňa hôrneho. Čo sa týka zdochlín, tak v predmetných štúdiách sa uvádza, že tieto môžu zvýšiť úspešnosť rozmnožovania hlucháňa hôrneho tým, že slúžia ako odvádzajúci zdroj potravy pre predátorov.

Aj keď boli dobre zdokumentované pozitívne účinky, doteraz sa extenzívne spásanie a ekologicky efektívne hustoty a neporušené spoločenstvá voľne žijúcich bylinožravcov len v malej miere začlenili do konceptov ochrany prírody, akými sú napr. plány manažmentu pre chránené vtáčie územia alebo akčný plán pre hlucháňa hôrneho.

Príčinu tohto stavu je možné hľadať v tom, že spásanie a ohryz v lesoch sa ešte stále vníma predovšetkým ako riziko.

Pôvodné biotopy hlucháňa hôrneho charakterizovali otvorené, rôznorodé lesné otvorené mozaiky, zatiaľ čo dnešné husté, jednoliate lesné porasty sú pre neho väčšinou nevhodné. V tejto súvislosti by sa veľké bylinožravce nemali primárne považovať za rušivý faktor, ale skôr za evolučne staré a ekologicky systémovo dôležité prvky takmer prírodných lesov a mali by byť začlenené do ochrany lesov a moderného lesného hospodárstva.

Čo sa týka vplyvu veľkých bylinožravcov, tak tento významne závisí od druhu a jeho ekologicko-funkčných charakteristík, manažmentu pastvy v prípade pastvy riadenej človekom a tiež od hustoty populácie voľne žijúcich druhov.

Kontrolným kritériom by mala byť skôr výsledná štruktúra biotopu ako všeobecné usmernenia, ktoré sa týkajú úrovne osídlenia.

Z pohľadu praktického uplatnenia a budúcej koncepcie manažmentu sa ako najsľubnejší javí integrovaný prístup, umožňujúci veľkým bylinožravcom zohrávať kľúčovú úlohu pri formovaní biotopov s hlucháňom hôrnym. Takýto systém zahŕňa kombináciu rozsiahleho, celoročného pastvinového hospodárstva v lesoch so zodpovedajúcou hustotou pasúcich sa zvierat a populáciami jelenej zveri, tvoriacimi biotopy ako medziľahlým kŕmnym prostriedkom.

Systémy založené na adaptívnom riadení hustoty zvierat predstavujú kľúčový nástroj na obnovu alebo udržanie vhodného biotopu pre hlucháňa hôrneho.

Mechanické zásahy je potrebné používať len ako doplnok tam, kde veľké bylinožravce alebo prirodzené procesy, ktoré sa spúšťajú, nepôsobia dostatočne rýchlo. Cielené opatrenia na manažment lesných biotopov, ako je prerieďovanie, zostávajú nevyhnutné. Čo sa týka mulčovania, tak to môže podporiť krátkodobú stabilizáciu zostávajúcich populácií hlucháňa hôrneho, ale nemôže nahradiť ekologicky nevyhnutné potravné a štruktúrotvorné účinky veľkých bylinožravcov.

Procesne orientovaná perspektíva by zmiernila konflikt medzi potrebou lesníctva predchádzať ohryzu a požiadavkami na ochranu lesných biotopov a veľké bylinožravce by sa stali základnou súčasťou ekologicky neporušených, funkčných a odolných lesných ekosystémov.

Štúdie preukazujú, že vytváranie malých otvorených plôch v uzavretej lesnej matrici je účinným opatrením na podporu biotopov hlucháňa hôrneho, pretože zvyšuje pravdepodobnosť jeho výskytu alebo môže zmierniť jeho pokles v porovnaní s porastami, ktoré sú obhospodarované lesníckymi postupmi.

Ing. Ján Krnáč

Zdroj: zborník z konferencie, www.verlagkessel.de