TÝŽDŇOVKA: Pilčík Pavol Mačejovský nikdy nevie, či sa vráti z lesa živý a zdravý. Svoju ženu pobozká pri každom odchode aj po návrate domov

V sprievode Ing. Daniela Rimarčíka zo spoločnosti PRIMAles som mal možnosť vidieť obidve pracovné skupiny v teréne na urbáre v Hažlíne – prvú pri spracovaní roztrúsenej vetrovej kalamity a druhú v prebierkovom poraste so zastúpením buka, hraba a duba. Napísal som o tom reportáž do časopisu LES & Letokruhy, z ktorej vyberám do pravidelnej Týždňovky úryvok s rozprávaním jedného z protagonistov.

Keď prichádzame k 48 ročnému Pavlovi Mačejovskému pri veľkom vyvrátenom košatom buku, práve ho odvetvuje. Práca mu obrazne povedané horí pod rukami. Pýtam sa, na čo si musí dávať najväčší pozor. Odpovedá, že na seba a na kolegu: „V lesoch robím od roku 2002, začínal som s koňom. Robil som s koníkom štyri roky a keď pilčík nevládal, sám som zobral do rúk motorovú pílu. Odvtedy robím pilčíka a neľutujem.“

Zaujímam sa o to, akú najnebezpečnejšiu situáciu zažil. Chvíľu loví v pamäti a potom si spomína: „Rezal som buka a zarezal do neho, ako bolo treba. Vzápätí však strelil napoly, rozštiepil sa do výšky približne siedmich metrov. Okamžite som sa rozbehol preč a buk padol tesne za mnou. Cítil som, ako ma na pätách začiahol koncami konárov. Do stromu nevidíte. Neviete, aké je v ňom pnutie. Preto musím byť neustále v strehu a rýchlo zareagovať. Rozhodujú sekundy, ktoré delia človeka od úrazu alebo smrti.

A prečo aj napriek tomu robím robotu pilčíka? Pretože mi vyhovuje. Skúsil som aj iné profesie. V lese pracujeme vo dvojici ako chceme, nikto nikoho nenaháňa. Ako každá, aj robota v lese má svoje pre a proti. Veľmi nás limituje počasie, ale pre tých, ktorí milujú les, je táto práca ako stvorená.

Keď idem ráno z domu do práce, nikdy nezabudnem pobozkať svoju ženu, pretože neviem, či sa ešte uvidíme. Pri návrate domov ju pobozkám znova, vďačný za to, že som sa vrátil živý a zdravý. Les vás učí pokore a zároveň vám prináša radosť.

Prídete na miesta, kde ste pred piatimi rokmi robili ťažbový zásah a vidíte, že tam rastie krásny les a vitálne mladiny. Máte z toho dobrý pocit. My tieto lesy ozdravujeme a väčšina miestnych ľudí tu na vidieku význam našej práce v lese a pre les chápe.“

Jozef Marko