TÝŽDŇOVKA: Vyše 40 rokov bol vojenským lesníkom. Fotograf podľa neho dokáže zastaviť čas a uloviť v prírode top záber, ak je v správnom čase na správnom mieste

Je poľovníkom a loví nielen so strelnou zbraňom, ale najmä s fotoaparátom. Predovšetkým z prírodného prostredia Polonín a Vihorlatu má vo svojom bohatom fotoarchíve tisíce kvalitných a častokrát jedinečných fotografií krajiny, rastlín, motýľov, chrobákov, vtákov a zvierat. Fotografovaniu sa venuje od svojich 15 rokov a dokáže o ňom rozprávať nadšene a zaujmavo. Posúďte sami. Dnes zčasti v Týždňovke na portáli Lesmedium.sk a neskôr v rozhovore v časopise LES & Letokruhy.

„Urobiť kvalitné fotografie v prírode, to chce skutočne veľkú trpezlivosť, potrebnú dávku šťastia a najmä byť v správnom okamihu na správnom mieste. Ostatné je vecou kvalitnej techniky, ktorá sa dá nahradiť. Ale ten správny moment, ten je nenahraditeľný a najdôležitejší. Buď ho využijete, alebo prepasiete. My, fotografi, dokážeme na fotografiách zastaviť čas. Na rozdiel od iných ľudí často vidíme veci, ktoré ostatní nevidia,“ uviedol v jednej z odpovedí Jozef Vitkovič. A potom ďalej odpovedal na moje otázky.  

Urobili ste tisíce krásnych záberov z prírody a určite máte nepreberné množstvo zážitkov pri fotografovaní. Povedzte nám o nejakom z tých nezabudnuteľných.

„Za rybárikom som chodil bezvýsledne tak dlho, že manželka mi už ani nechcela veriť. Nie a nie nafotiť rybárika. A potom sa to stalo. Stojím tu v dome, pozerám z okna na malé jazierko, ktoré je za domom a zrazu vidím, ako na madle sedí rybárik. Šup dole do rybníka! Rýchlo som utekal po foťák a keď som sa vrátil, sedel s ulovenou rybkou v zobáku znova na madle. Tam som ho odfotil.

A ja som sa predtým pozeral do nášho malého rybníčka, že kapríkov, ktorých som do neho napúšťal, je čoraz menej. Tento rybárik ich do posledného z neho vylovil. Chodil som za rybárikom kilometre. Keď som bol na jednej strane rybníka, on bol na druhej. A vidíte, mal som ho doslova pod nosom. Niekedy celé týždne neurobíte dobrý záber. A inokedy čosi – kdesi a podarí sa vám zachytiť úžasný moment.“

Ako by ste charakterizovali taký záber, s ktorým ste skutočne spokojný?

„To je taký záber, ktorý vás prekvapí aj pri výslednej úprave. Je skrátka lepší, ako ste čakali. Predtým bolo fotografovanie veľkým dobrodružstvom, pretože fotograf pred vyvolaním filmu nevedel, ako bude záber vyzerať. V digitálnej forme má k dispozícii živý náhľad, takže môže záber zopakovať, ak sa nepodaril podľa jeho predstáv. Ak teda ešte dostane šancu na reparát. Stalo sa mi, že som tak prepásol rysa ostrovida. Odprisahal by som, že som ho mal na zábere. Pozeral sa na mňa, ja som zmačkol spúšť, on skočil, pozrel som si náhľad a rys bol na zábere úplne inak otočený.

Loviť zbraňou a loviť fotoparátom je veľký rozdiel. Loviť zbraňou je oveľa ľahšie. Ako poľovník a víťaz súťaže lesníckych škôl v streľbe z roku 1971 v Šluknove to skutočne môžem porovnať. Zbraň vie človek namieriť tak, aby trafil. Pri fotografovaní potrebujete, aby sa trebárs objekt ešte vhodnejšie otočil a s nadsázkou povedané, aby sa na vás usmial.“

Jozef Marko