Problematika zhoršenia kvality dreva počas medziskladovania smrekovej guľatiny: Vplyv podkôrneho hmyzu, poškodenia dreva a pôsobenia húb
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
K značným finančným stratám v lesnom hospodárstve dochádza v dôsledku zhoršenia kvality dreva po ťažbe a následnom znehodnotení piliarskej guľatiny. Na zhoršovaní stavu guľatiny smreka sa podieľa podkôrny hmyz, technické poškodenie dreva a zmena farby hubami spôsobujúcimi zamodranie dreva. To všetko bude mať za následok znehodnotenie dreva, aj keď v čase posúdenia nie je viditeľná zmena farby dreva, pretože sa predpokladá, že drevo sa počas skladovania dreva časom zafarbí.
Pravdepodobnosť napadnutia hmyzom a zmeny farby dreva spôsobenej hubami, a tým aj pravdepodobnosť jeho znehodnotenia, sa zvyšuje s rastúcimi dodacími lehotami. Najmä po extrémnych poveternostných udalostiach nie je možné neočakávane vzniknuté objemy poškodeného dreva okamžite odviezť z lesov, pretože logistické kapacity sú zvyčajne obmedzené. To vedie k dočasnému skladovaniu na mieste alebo na medziskladoch, čím sa doba zdržania zásob dreva dramaticky zvyšuje.
A práve v tomto období je drevo obzvlášť náchylné na procesy biotickej degradácie, pretože prirodzené bariéry sú poškodené a väčšina obranných mechanizmov, ktoré chránia živý strom pred napadnutím hmyzom a mikroorganizmami, už nie je funkčná. Pri výrube stromov, orezávaní a manipulácii s kmeňmi dochádza k poškodeniu kôry, čo prispieva k vytváraniu vstupných bodov pre huby. Okrem toho sú čelné konce kmeňov za nepriaznivých podmienok náchylné na kolonizáciu hubami.
Postupy smerujúce k zmierneniu degradácie kvality dreva, skladovanie vo fólii alebo mokré skladovanie, bývajú využívané pri skladovaní mimo lokality na skladoch píl. Ich použitie na dočasných skladoch pozdĺž lesných ciest nie je možné z regulačných a praktických dôvodov. Mokré skladovanie vyvoláva environmentálne obavy, týkajúce sa možnej toxicity odtoku a skladovanie vo fólii má vysoké náklady na inštaláciu a údržbu. Fólia je citlivá na poškodenie, spôsobené pohybom vetra a padajúcimi konármi, ako aj na poškodenie spôsobené hlodavcami a vtákmi.
Preventívnym opatrením na kontrolu zamorenia podkôrnym hmyzom a zníženie rizika prepuknutia nákazy elimináciou materiálu na rozmnožovanie chrobákov je už dlhšiu dobu odkôrňovanie. Systémy odkôrňovania sa však zvyčajne prevádzkujú na skladoch píl a v čase kalamity sa guľatina často rúbe týždne alebo mesiace pred úpravou. Počas tohto obdobia môže byť guľatina napadnutá hmyzom. Preto sú potrebné agilné systémy a postupy, ktoré dokážu fungovať v lese a zmierniť procesy degradácie.
Odstránenie už kolonizovanej kôry je najúčinnejšie v úzkom časovom období, keď je plod chrobákov v larválnom štádiu. Ak sa integrované odkôrňovanie aplikuje preventívne na čerstvé, nenapadnuté drevo, je tiež účinným postupom na odstraňovanie rozmnožovacieho materiálu pre podkôrny hmyz v čase kalamity a zároveň by mohlo zmierniť zhoršenie kvality dreva. Špeciálne podávacie valce na hlavách harvestorov a prispôsobené nastavenie hydraulického tlaku dokážu účinne odstrániť kôru z kmeňa počas spracovania.
Odkôrňovanie by sa mohlo integrovať do mechanizovaných ťažobných operácií a dosiahnuť tak požadovaný preventívny sanitárny účinok voči podkôrnym hmyzom, ako aj zmiernenie zhoršenia kvality pílovej guľatiny po ťažbe. Okamžitým odstránením rozmnožovacieho materiálu, a tým elimináciou podkôrnych hmyzu ako prenášačov húb spôsobujúcich modré škvrny, by sa mohol výrazne znížiť ich výskyt. Okrem toho sa očakáva, že odkôrnená guľatina bude schnúť rýchlejšie, čo by mohlo znížiť kvalitu substrátu pre huby a následne zmierniť rozvoj miazgovej farbivosti.
Okrem biotických vektorov sa spóry húb, spôsobujúce modré škvrny, môžu prenášať aj abioticky prostredníctvom vlhkého vzduchu alebo kvapôčok vody. Mechanicky vyťažené drevo je náchylnejšie na tento typ modrých škvŕn v porovnaní s drevom zoťatým a odvetveným motorovou pílou kvôli intenzívnejšiemu poškodeniu kôry, ktorá slúži ako vstupná brána pre plesňové infekcie, za predpokladu, že spóry sa prenášajú abiotickými prostriedkami, ako je vlhký vzduch alebo dážď, alebo malými článkonožcami (napr. roztočmi).
Okrem toho, mechanizované spracovanie s integrovaným odkôrňovaním alebo bez neho by mohlo prispieť k šíreniu húb spôsobujúcich modré škvrny. Časti procesorovej hlavy, ako je píla na rezanie dreva, odvetvovacie nože a podávacie valce, by mohli niesť kontaminované zvyšky dreva alebo spóry, ktoré sa môžu priamo prilepiť, čo vedie k infekcii čerstvých kmeňov.
Zostávajú však otvorené otázky, týkajúce sa protichodných výsledkov medzi krátkodobým a dlhodobým skladovaním, čo naznačuje, že existuje bod, v ktorom počiatočný priaznivý účinok odkôrňovania mizne alebo sa dokonca zvráti.
Spracoval: Ing. Ján Krnáč

















