Poznámka: Stretnutie po štyridsiatich rokoch a inšpirácia pre mladšie ročníky absolventov lesníckej fakulty
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Keď som končil gymnázium v Revúcej, rozhodoval som sa, či budem ďalej študovať o športe alebo o prírode. Oboje ma bavilo rovnako. Som rád, že som sa rozhodol pre lesníctvo. Keďže je už 40 rokov od ukončenia štúdia na vtedajšej Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene mňa i mojich spolužiakov, rozhodli sa dve naše kolegyne, ktoré ešte pracujú na Technickej univerzite vo Zvolene, že zorganizujú stretnutie po 40-tich rokoch. Patrí im za to veľká vďaka.
Zdroj: archív M. Noska
Spoločná fotografia zo spomienkového stretnutia
Je možné, že všetky situácie si už dobre nepamätám, takže ak uvediem niečo nesprávne, ospravedlňte ma prosím. Ako študenti sme začínali skúškami z matematiky a prírodopisu začiatkom leta 1981. Na prijímacích skúškach bolo okolo 800 uchádzačov. Prijatých nás bolo približne 125. Väčšinou chlapci. Dievčat mohlo byť tak zo 15. Mali sme spolužiaka aj z Konga, dvoch z Maďarska a troch z vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky. Jedného z terajšej Českej republiky, čo bola dosť veľká výnimka, lebo ministerstvá boli samostatné v oboch republikách.
Ešte pred nástupom do školy sme boli dva týždne na brigáde. Na brigády sme odvtedy chodievali každé leto na dva týždne a samozrejme na jeseň každý rok na dva týždne na zemiaky. V tej dobe sa na škole študovalo v skupinách približne po 23 študentov. Skupina potom chodila spolu na cvičenia aj na skúšky. Na skúšku sme museli dodržať určený termín.
Bolo pár spolužiakov, ktorí prerušili štúdium zo zdravotných dôvodov. Pár takých, ktorí opakovali ročník, najmä kvôli matematike. Odhadujem, že nás v riadnom termíne skončilo 105. V tej dobe všetky lesy na Slovensku obhospodarovali štátne lesy, vrátane TANAP-u. Takže všetci sme do práce nastúpili do štátnych lesov, Lesprojektu, na výskumný ústav a pár ostalo učiť na škole. Jedinou výnimkou bol kolega, ktorý ešte vyštudoval teológiu a stal sa z neho kňaz. V Nemecku kolegyňa vyštudovala aj lekárstvo a je z nej primárka.
Na stretnutí po 40-tich rokoch nás bolo 65, čo je podľa môjho názoru celkom pekný počet. Dokonca kolegyňa prišla aj z Nemecka. Bohužiaľ, pár spolužiakov už nie je medzi nami. Na stretnutí bolo veľmi veselo, keďže ho dopĺňali kolegovia spevom a hrou na harmonike, base a fujare. Boli sme študenti, ktorí študovali v troch budovách a jeden predmet sme mali aj v dielňach. Na vojenskú katedru sme chodievali do kasárni v Neresnici.
Keď sme boli v druhom ročníku, dokončievala sa súčasná budova školy, tak sme na nej brigádovali, napríklad pri upratovaní a natieraní oceľových konštrukcii okolo skeletu budovy. Samozrejme, že sme školu aj sťahovali.
Dovolím si tvrdiť, že všetci spolužiaci boli v práci úspešní a niektorí zastávali aj dosť vysoké postavenie v práci. Myslím, že nik z nás na školu nespomína v zlom a je rád, že nás škola naučila veľa užitočného.
Dúfam, že tento príspevok bude inšpirovať aj mladšie ročníky, aby napísali o svojich spomienkových stretnutiach. Myslím, že si nájdu vďačných čitateľov.
Ing. Marek Nosko
Titulok a redakčná úprava: Lesmedium.sk
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
