Nová stratégia rýchlej adaptácie lesa: Premiestnenie populácií do oblastí s predpokladanými priaznivými klimatickými podmienkami

Druhy drevín sú však obzvlášť citlivé na nepriaznivé vplyvy klimatických zmien, ako sú rastúce teploty a dlhotrvajúce suchá, ktoré zvyšujú ich náchylnosť na požiare, choroby a škodcov. Čo v konečnom dôsledku vedie ku zmenám krajiny a výraznému poklesu lesnej pokrývky a súčasne sa znižuje prirodzená schopnosť lesov absorbovať uhlík. Na druhej strane rozsiahly úbytok mladších stromov nadmerne zvyšuje množstvo uvoľneného uhlíka, ktorý bol predtým uložený, čo ďalej zvyšuje hladinu atmosférického uhlíka.

Rýchlosť súčasných klimatických zmien je tak vysoká, že dlhý reprodukčný cyklus stromov to jednoducho nestíha. Preto je potrebné, aby sme mali k dispozícii relevantnejší mechanizmus na zmiernenie zmeny klímy. Tento musí zabezpečiť rýchle zavedenie klimaticky vopred adaptovaných alebo jednoduchých genotypov do už existujúcich populácii.

Vo všeobecnosti stromy rozptyľujú semená často len niekoľko desiatok metrov od materského stromu a tak sa postupne zvyšuje ich priestorové rozmiestnenie. Získané údaje však poukazujú na to, že sa lesy po poslednej dobe ľadovej rozrastali zrýchleným tempom. To nemohlo byť dosiahnuté typickými vzorcami šírenia semien. Jav je známy ako Reidov paradox (1899) a spochybňuje chápanie rozšírenia druhov. Rýchle šírenie je možné vysvetliť potenciálne spôsobenými neobvyklými atmosférickými podmienkami.

V tom, ako sa druhy lesných drevín vyrovnávajú s meniacimi sa podmienkami prostredia vrátane súčasných klimatických zmien, zohráva rozhodujúcu úlohu šírenie semien a peľu. Rôzne modelové situácie však naznačujú, že miera migrácie väčšiny druhov stromov nedokáže držať krok s rýchlosťou zmeny klímy a niektoré druhy musia dokonca migrovať až stokrát rýchlejšie. Táto situácia viedla k tomu, že vzhľadom na obmedzenia prirodzenej migrácie sa pozornosť sústredila na migráciu podporovanú človekom.

Táto sa označuje rôznymi pojmami ako asistovaná migrácia, asistovaná kolonizácia, asistovaný tok génov alebo riadená relokácia. Tieto koncepčné rámce boli navrhnuté pre zvieratá, ako aj rastliny, vrátane druhov lesných drevín. Všetky majú spoločný cieľ: premiestniť populácie do oblastí s predpokladanými priaznivými klimatickými podmienkami.

Táto komplexná stratégia je založená na zámernom prenose peľu z vhodných zdrojov (označovaných aj ako populácia migrantov), aby sa znížilo riziko neschopnosti adaptovať sa v nepriaznivom podnebí a súčasne bola zachovaná celistvosť lokálne adaptovaných populácií. Stratégia zahŕňa zber peľu zo zdrojového semenného sadu a jeho premiestnenie do cieľového (označovaného ako rezidentná populácia) semenného sadu na tzv. infrašpecifickú hybridizáciu, čím sa zavádzajú jednoduché genotypy vhodné pre predpokladané budúce klimatické podmienky.

Kľúčovou výhodou tejto metódy je, že využíva existujúcu infraštruktúru lesného hospodárstva, konkrétne semenné sady, ktoré už hrajú kľúčovú úlohu v globálnom lesníctve pre produkciu semien vo veľkom meradle. Tento prístup je v súlade s lesníckymi princípmi blízkymi prírode, kde sú lesné porasty primárne doplňované stromami rastúcimi zo semien, ktoré padajú a klíčia na mieste, čím sa maximalizujú prirodzené procesy v poraste. Stratégia založená na peli zlepšuje miestne populácie zvýšením genetickej diverzity a zavedením alel (dedičného základu znaku) adaptívnych na klímu z vhodných oblastí v rámci pôvodného rozsahu.

Výhodou stratégie je tiež, že ponúka riešenia zostávajúcich výziev, vrátane ochrany pred škodcami a chorobami, ekonomických prekážok a legislatívnych obmedzení. Riadenie ochrany pred škodcami a chorobami je jednoduchšie, keďže peľ je zvyčajne necitlivý na patogény a očakáva sa, že bude klíčiť na mieste. Z ekonomického hľadiska je možné zvládnuť lokálny rámec zberu a skladovania peľu, ale môžu byť potrebné určité investície do skladovania peľu. Osivo a sadenice pochádzajú z miestnych zdrojov a tak lesné škôlky môžu pokračovať v podnikaní bez prerušenia.

Vzhľadom na očakávané posuny v zložení druhov drevín v dôsledku zmeny klímy narastá potreba rozšíriť zmesi druhov drevín a začleniť druhy tolerantné voči suchu. A tak sa stratégia asistovanej migrácie na báze peľu stáva efektívnym a škálovateľným riešením na prispôsobenie sa lesov klimatickým zmenám.

Dynamický politický rámec prispôsobiteľný rôznym klimatickým scenárom je nevyhnutný na plné využitie tejto inovatívnej stratégie. Takýto rámec by mohol slúžiť ako katalyzátor na revíziu súčasných nariadení EÚ, čím by umožnil agilnejšie a efektívnejšie stratégie na prispôsobenie lesov, ktoré sú kľúčové pre dlhodobú odolnosť spoločnosti voči zmene klímy.

Zdroj: https://onlinelibrary.wiley.com

Spracoval: Ing. Ján Krnáč