Prihlásiť

Názor: Nečudujte sa, že je sucho. Tam, kde chýba rozum, bude sucho stále

Je sucho a bude horšie (ešte väčšie sucho a povodne). Nečudujme sa. Neprší a voda odteká postupne z slovenskej zeme. Čo môžeme s tým urobiť? Pesimisti povedia - nič. Musíme sa s tým zmieriť a naučiť sa s touto situáciou dlhodobo žiť. Optimisti chcú robiť a presadzovať opatrenia na zadržiavanie vody v krajine a spomalenie jej odtoku. Je to iste dobré riešenie, minimálne na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny. Kde a ako robiť tieto opatrenia? Všade, kde je to možné.

Doporučený Ilustračné foto Jozef Marko Ilustračné foto Jozef Marko

Najviac sa píše a hovorí o mestách. Neodkanalizovať vodu spadnutú na strechy, parkoviská, betónové plochy. Umožniť jej zasiaknuť do pôdy alebo ju zachytiť v prirodzených resp. vybudovaných zdržiach či nádobách. Áno, ide o dobré riešenia – pomôžu hlavne ochladením a výparom v mestách a najmä zeleni. Musíme si však priznať, že na tých desiatich percentách plochy veľa z nášho problému nevyriešime.

Teraz nejdem písať o potrebe priehrad. Áno, ako doplnok k systému zadržania vody pre isté lokality sú nepostrádateľné a verme, že to všetci pochopia s porozumením. A možno aj potrebu vybudovania nových. Chcem napísať o byrokracii a nepochopení klimatickej zmeny. Toho, čo zažívane a čo nás čaká.

Základným riešením zachytávania vody a spomalenie jej odtoku je pôda. Tej poľnohospodárskej máme cca 48%. Lesných pozemkov viac ako 41% výmery Slovenska. Na 90% pozemkov, to sú milióny hektárov pôdy, kde môžeme a musíme robiť opatrenia.

Ako lesník sa budem venovať viac lesným pozemkom. Lesné porasty, hlavne pôda pod nimi, dokážu zachytiť veľmi veľa vody a postupne ju uvoľňovať do povodí. Riešením sú porasty pestrých štruktúr s rôznymi drevinami, hrúbkami, výškami, druhmi a vekom drevín. Prírode blízke hospodárenie v lesoch (PBHL) sa stalo jediným možným hospodárením v národných parkoch, ale ešte výraznejšie ako v národných parkoch sa realizuje v ostatných lesoch Slovenska. Takýchto PBHL porastov máme desiatky tisíc hektárov a sto tisíc ha sa môže stať za krátko realitou. Kritéria pre PBHL sú podstatne náročnejšie ako v ostatných lesoch. Je to beh na dlhšiu trať, ale máme pravidlá a začali sme. Podľa kvality, hĺbky a štruktúry pôdy (mikro, mezo a makro pór) a množstva humusu, dokážu lesy uvoľňovať vodu niekoľko týždňov či mesiacov.

Ale aj lesná pôda má svoje limity. My ich teraz vidíme na vysychajúcich potokoch, potôčkoch a riekach. Preto aj v lese môžeme a musíme robiť vodozádržné opatrenia. V lese často stačia jednoduché - nestavebné riešenia. Iste, pri miliónoch potrebných rôznych drobných hrádzkach a hrádzach ide o extrémne finančne náročné riešenie, zatiaľ s nedostatočnou podporou zo strany štátu. Tie stavebné a projekčné prvky – hrádze 3-8 metrov vysoké zo zeme či kameňa sú tiež veľmi dôležité. Vlastníci lesných pozemkov majú záujem ísť aj do projektov. Nenahovárajme si, že projekty sú jednoduché a rýchle. Sú náročné, zložité a pomalé. Asi najzlošitejšie v celej Európskej únii.

Ani to by nebol ten problém, ktorý nás trápi najviac. Byrokracia, posudzovanie a skrátka názor úradníka na vec, podopretý často občianskym združením či celosvetovo uznávanou organizáciou je problém. Zdržovanie konaní je súčasť a čas má svoju cenu. My ju platíme tvrdou menou - suchom. Teraz si urobte obraz ako nielen pekná myšlienka, ale aj potreba zadržiavania vody môže skončiť v ktoromkoľvek okrese či regióne Slovenska. Uverejnený príklad je realitou. Skúsim v texte neuviesť mená a presnú lokalitu.

Ide o sever Slovenska. Jeden subjekt sa rozhodol urobiť vodozádržné opatrenia na svojich lesných pozemkoch. Navrhnuté prehrádzky pre akumuláciu trvalú a tiež dočasné vzdutie vody v zdržnom priestore množstva drobných hrádzok v danom katastri. Cieľom bolo zachytiť cca 4 000 m3 zo 17 000 m3 v jednom mikropovodí, ktoré odtečie pri stonilimetrovej búrke. Odtok je vypočítaný metódou CN krivkami. Zarážajúce je, že sú zakázané sú drevené vodné prahy v počte 34 ks výšky 39 cm v suchých bočných dolinkách, ktoré stabilizujú dno, bránia prehlbovaniu eróznej ryhy a tým aj poklesu hladiny podzemnej vody. Nepochopiteľné, čo sa v našom malebnom Slovensku môže stať.

Pre ozrejmenie, okresný úrad postúpil problém vyššie do Žiliny a Žilina zase čaká na vyjadrenie Výskumného ústavu vodného hospodárstva. Máme času dosť a myslím, že tušíte odpoveď presne v zmysle napísaných stanovísk chránenej krajinnej oblasti, jej názov neuvediem.

Prekrútenú odbornosť a extrémizmus v ochrane prírody, ale aj v štátnej správe je vidieť dole vo vyjadreniach, ktoré vyberám zo stanoviska chránenej krajinnej oblasti, lebo úplne zamedzujú aplikovať účinné opatrenia proti povodniam a suchu v lese a blokujú čerpanie eurofondov vlastníkom lesa.

Čítajte pozorne vyjadrenia chránenej krajinnej oblasti a štátnej správy zeleným a nečudujte sa, že je sucho. Tam kde chýba rozum, bude sucho stále.

Bod 3

Opatrenia na zníženie povodňového rizika a ohrozenia povodňami nemajú znamenať zhoršenie stavu vôd, vodných a na vode závislých ekosystémov. Koncepcia presadzuje systematickú obnovu pozdĺžnej kontinuity tokov odstraňovaním a spriechodňovaním migračných bariér na tokoch a opatrenia na obnovu pôvodného režimu transportu sedimentov a dosiahnutie dynamickej stability. Navrhovanou investičnou činnosťou dochádza naopak k vytváraniu nových bariér a k narušeniu režimu transportu sedimentov.

Transport sedimentov je dôležitejší ako voda a život sám! Toto je veta na diagnózu. Tam, kde sa jedná o stále tečúci tok, sú hrádzky jedinou ochranou pre ryby pred predátormi a pred úplnou stratou vody. Sú názory ešte s horším stanoviskami. Tam, kde tok vysychá na 3-6 mesiacov sa budeme baviť o akých migračných ťahoch? V neďalekej doline vyschol potôčik na úseku 7 km. Občas tam prišla rybka, dal sa tam nájsť rak a bola tam plejáda stoviek živočíchov naviazaných na vodu.

Tento nezmysel bodu 3 je všeobecne známy a presadzuje sa bez ohľadu na život a biodiverzitu - čo je v príkrom rozpore s agendou, cieľmi a zásadami jednej známej mimovládnej organizácie. Je na čase zmeniť v tejto organizácií postoje, kým je ešte čas. Ak už nie je neskoro. Je tak zložité pochopiť, že Dunaj a jeho priehrady sú o inom ako minihrádze do 15 m na vysychajúcich tokoch?

Bod 4

Prerušenie konektivity sedimentov z vyššie do nižšie položených úsekov vodných tokov. V dôsledku toho tečúca voda s nedostatkom nesených sedimentov využíva svoju kinetickú energiu na vymieľanie dna a brehov toku podstatne intenzívnejšie v porovnaní s bezzásahovými tokmi. Tento efekt spôsobuje destabilizáciu brehov a dna tokov, čo v budúcnosti môže vyžadovať ďalšie technické opatrenia. Pod prehrádzkami dochádza k zhrubnutiu štrkových frakcií a strate jemných sedimentov, ktoré sú trecími habitátmi rýb, čo môže mať za následok obmedzené možnosti rozmnožovania rýb. Dochádza k celkovému poklesu heterogenity dna toku a tým k strate prirodzených tôní a štrkových lavíc. Kumulatívnym efektom vplyvu retenčných nádrží vybudovaných v pramenných oblastiach sú degradačné procesy v nižších úsekov štrkonosných tokov v dôsledku zadržiavania sedimentov v retenčných nádržiach.

Nezmyslov napísaných dostatočne. Tam, kde hrádzky nemáme, ako keby neboli vymieľané brehy a dno. Trecie habitáty rýb sú dôležitejšie ako voda a život sám. Mnoho tokov vyschlo a tam kde boli hrádzky sa ešte dokázal udržať život. Aké ryby sa budú trieť tam, kde už vody niet.

Bod 5

Údržba prehrádzok predpokladá pravidelnú ťažbu sedimentov, ktoré sa majú ukladať v ich blízkosti a pri lesných cestách, čo môže viesť k zasypávaniu a likvidácii prirodzených (napr. podmáčaných) biotopov v okolí.

Nemusia sa čistiť a ak sa budú, tak sa materiál nepoužije tam, kde to bude vhodné a nie tam kde sa niečo poškodí - podmáčaný biotop. Ak raz niekto niečo nechce, bude si vymýšľať, že keď to nejde, tak to nejde.

Plánovanou stavbou nedôjde k zlepšeniu biodiverzity lokality (ako sa uvádza v dokumentácii), ale k destabilizácii pôvodných spoločenstiev toku a pobrežných ekosystémov a k vnášaniu nepôvodných druhov, vrátane možného vnášania (stavebným materiálom a mechanizmami) a následného šírenia inváznych druhov rastlín.

Prečítajte si túto hlúposť dvakrát. Predpokladá nepôvodne a invázne druhy a čo ešte? My pri takýchto „odborníkoch“ zanikneme ako národ. Môžeme iba veriť dvom veciam. Buď že ho vymenia a usmernia alebo sa tu zmení prístup a chápanie celospoločenských potrieb. Vzhľadom k tomu, že pisateľ zelených textov bol v teréne dvakrát a odsúhlasil umiestnenie priečnych objektov na bystrinách dotknutého územia a potom po vypracovaní projektovej dokumentácie zmenil názor a vydal neodporúčacie stanovisko, myslím, že dostal noty, ako má postupovať. Niekto ho zorientoval. Vidíte to niekto inak?

Správa chránenej krajinnej oblasti na severe Slovenska by mala prevziať zodpovednosť za škody spôsobené na ekosystéme, stratenej biodiverzite vysychaním tokov, ale aj na majetku občanov obce pod lesmi, kde neboli takéto zámery zadržiavania vody ako opatreniu proti suchu a protipovodňovej ochrany zrealizované.

Ing. Dušan Mikuš

Zdroj: status autora na sociálnej sieti

Titulok a redakčná úprava: Lesmedium.sk

 

Prečítané: 4551
(10 hlasov)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Slováci, ktorí majú doma plyn, si robia zásoby dreva: Podľa analýzy envirorezortu dostupnosť palivového dreva môže do roku 2050 klesnúť o desať percent

Slováci, ktorí majú doma plyn, si robia zásoby dreva: Podľa analýzy envirorezortu…

O čom sa píše

Zobrazenie:49454

Aj Slováci, ktorí majú doma plyn, si robia zásoby dreva. Majú na to dobrý dôvod, píše v titulku článku portál tnlive.sk...

TÝŽDŇOVKA: Lesomajitelia z Tulčíka si mysleli, že sú z najhoršieho vonku. Potom zistili, že v mladých porastoch stratili veľa stromov

TÝŽDŇOVKA: Lesomajitelia z Tulčíka si mysleli, že sú z najhoršieho vonku. Potom…

Aktuálne

Zobrazenie:11692

Obec Tulčík neďaleko Kapušian pri Prešove má 1 321 obyvateľov a dva lesy - Nižný les a Vyšný les. Miestni tak nazývajú lokality...

TÝŽDŇOVKA: Pri práci v lese takmer prišiel o ruku, ale ostal lesným robotníkom. Robota ho baví hoci vie, že les je nevyspytateľný a človek nie je v bezpečí ani v kabíne stroja

TÝŽDŇOVKA: Pri práci v lese takmer prišiel o ruku, ale ostal lesným…

Aktuálne

Zobrazenie:9657

Na začiatku nášho stretnutia mi počas rozprávania operátora LKT-čky, 32 ročného Michala Pasternáka, naskakujú zimomriavky. Na odvoznom mieste, v porastoch...

Slovensko v skupine desiatich krajín s najvyššiou mierou recyklácie plastových odpadov: Z celkového množstva odpadu z obalov tvorili papier a lepenka 40,8 percenta a drevo 16,2 percenta

Slovensko v skupine desiatich krajín s najvyššiou mierou recyklácie plastových odpadov: Z…

O čom sa píše

Zobrazenie:9519

V roku 2024 vzniklo v členských krajinách EÚ 81,5 milióna ton odpadu z obalov, čo predstavuje 181 kg na obyvateľa...

Analýza týždňa o vykurovaní rodinných domov palivovým drevom: Dlhodobo najlacnejší spôsob, ceny sa rôznia podľa regiónov a dodávateľov

Analýza týždňa o vykurovaní rodinných domov palivovým drevom: Dlhodobo najlacnejší spôsob, ceny…

O čom sa píše

Zobrazenie:9219

Vykurovanie rodinných domov palivovým drevom je dlhodobo najlacnejší spôsob zabezpečenia tepla, hoci prináša aj niektoré negatíva, ako je nutnosť skladovania...

TÝŽDŇOVKA: Slovensko má všetky predpoklady stať sa európskym lídrom v oblasti lesníctva a drevárstva, hovorí ocenený vedec

TÝŽDŇOVKA: Slovensko má všetky predpoklady stať sa európskym lídrom v oblasti lesníctva…

Aktuálne

Zobrazenie:8439

Tento týždeň som odovzdal do pripravovaného októbrového vydania časopisu LES & LETOKRUHY spracovaný rozhovor, ktorý bude súčasťou tématických článkov, venovaných...

Hlavné správy

TÝŽDŇOVKA: Pocta legendárnemu Petrovi Jarošovi, ikonickej Tisícročnej včele, výnimočným Hybiam a najväčšiemu urbáru na Slovensku s jeho inšpiratívnymi počinmi

TÝŽDŇOVKA: Pocta legendárnemu Petrovi Jarošovi, ikonickej Tisícročnej včele, výnimočným Hybiam a najväčšiemu…

Aktuálne

Keď som videl v roku 1983 ako študent 4. ročníka Gymnázia v Považskej Bystrici prvýkrát v kine nový film režiséra Juraja Jakubiska Tisícročná...

Prečítajte si viac
Priemerná cena stojaceho dreva vo Veľkej Británii za posledný rok prudko klesla: Pokles zaznamenali aj ceny vlákniny a piliarskej guľatiny

Priemerná cena stojaceho dreva vo Veľkej Británii za posledný rok prudko klesla:…

O čom sa píše

Nové údaje ukazujú, že priemerná cena stojaceho dreva vo verejných lesoch vo Veľkej Británii za posledný rok prudko klesla; pokles...

Prečítajte si viac
Lesy ČR zrekonštruovali ďalšie vodné nádrže a rybníky: Zadržia vodu v krajine, zmiernia sucho aj prívalové zrážky a podporia biodiverzitu

Lesy ČR zrekonštruovali ďalšie vodné nádrže a rybníky: Zadržia vodu v krajine…

O čom sa píše

Vodné nádrže Šanderka a Bítov aj Partizánsky a Neuheuserov rybník zrekonštruovali Lesy ČR na pomedzí Vysočiny a južnej Moravy. Zadržia...

Prečítajte si viac
Pre 345 žiadateľov 7 miliónov eur na zabezpečenie mimoprodukčných funkcií lesov: Vyplácanie finančných prostriedkov sa začalo 18. novembra 2026

Pre 345 žiadateľov 7 miliónov eur na zabezpečenie mimoprodukčných funkcií lesov: Vyplácanie…

Aktuálne

Súkromní obhospodarovatelia lesov získajú finančnú podporu na zabezpečenie mimoprodukčných funkcií lesov. Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) v rámci výzvy schválila pomoc...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora