Názor: Nečudujte sa, že je sucho. Tam, kde chýba rozum, bude sucho stále

Najviac sa píše a hovorí o mestách. Neodkanalizovať vodu spadnutú na strechy, parkoviská, betónové plochy. Umožniť jej zasiaknuť do pôdy alebo ju zachytiť v prirodzených resp. vybudovaných zdržiach či nádobách. Áno, ide o dobré riešenia – pomôžu hlavne ochladením a výparom v mestách a najmä zeleni. Musíme si však priznať, že na tých desiatich percentách plochy veľa z nášho problému nevyriešime.

Teraz nejdem písať o potrebe priehrad. Áno, ako doplnok k systému zadržania vody pre isté lokality sú nepostrádateľné a verme, že to všetci pochopia s porozumením. A možno aj potrebu vybudovania nových. Chcem napísať o byrokracii a nepochopení klimatickej zmeny. Toho, čo zažívane a čo nás čaká.

Základným riešením zachytávania vody a spomalenie jej odtoku je pôda. Tej poľnohospodárskej máme cca 48%. Lesných pozemkov viac ako 41% výmery Slovenska. Na 90% pozemkov, to sú milióny hektárov pôdy, kde môžeme a musíme robiť opatrenia.

Ako lesník sa budem venovať viac lesným pozemkom. Lesné porasty, hlavne pôda pod nimi, dokážu zachytiť veľmi veľa vody a postupne ju uvoľňovať do povodí. Riešením sú porasty pestrých štruktúr s rôznymi drevinami, hrúbkami, výškami, druhmi a vekom drevín. Prírode blízke hospodárenie v lesoch (PBHL) sa stalo jediným možným hospodárením v národných parkoch, ale ešte výraznejšie ako v národných parkoch sa realizuje v ostatných lesoch Slovenska. Takýchto PBHL porastov máme desiatky tisíc hektárov a sto tisíc ha sa môže stať za krátko realitou. Kritéria pre PBHL sú podstatne náročnejšie ako v ostatných lesoch. Je to beh na dlhšiu trať, ale máme pravidlá a začali sme. Podľa kvality, hĺbky a štruktúry pôdy (mikro, mezo a makro pór) a množstva humusu, dokážu lesy uvoľňovať vodu niekoľko týždňov či mesiacov.

Ale aj lesná pôda má svoje limity. My ich teraz vidíme na vysychajúcich potokoch, potôčkoch a riekach. Preto aj v lese môžeme a musíme robiť vodozádržné opatrenia. V lese často stačia jednoduché - nestavebné riešenia. Iste, pri miliónoch potrebných rôznych drobných hrádzkach a hrádzach ide o extrémne finančne náročné riešenie, zatiaľ s nedostatočnou podporou zo strany štátu. Tie stavebné a projekčné prvky – hrádze 3-8 metrov vysoké zo zeme či kameňa sú tiež veľmi dôležité. Vlastníci lesných pozemkov majú záujem ísť aj do projektov. Nenahovárajme si, že projekty sú jednoduché a rýchle. Sú náročné, zložité a pomalé. Asi najzlošitejšie v celej Európskej únii.

Ani to by nebol ten problém, ktorý nás trápi najviac. Byrokracia, posudzovanie a skrátka názor úradníka na vec, podopretý často občianskym združením či celosvetovo uznávanou organizáciou je problém. Zdržovanie konaní je súčasť a čas má svoju cenu. My ju platíme tvrdou menou - suchom. Teraz si urobte obraz ako nielen pekná myšlienka, ale aj potreba zadržiavania vody môže skončiť v ktoromkoľvek okrese či regióne Slovenska. Uverejnený príklad je realitou. Skúsim v texte neuviesť mená a presnú lokalitu.

Ide o sever Slovenska. Jeden subjekt sa rozhodol urobiť vodozádržné opatrenia na svojich lesných pozemkoch. Navrhnuté prehrádzky pre akumuláciu trvalú a tiež dočasné vzdutie vody v zdržnom priestore množstva drobných hrádzok v danom katastri. Cieľom bolo zachytiť cca 4 000 m³ zo 17 000 m³ v jednom mikropovodí, ktoré odtečie pri stonilimetrovej búrke. Odtok je vypočítaný metódou CN krivkami. Zarážajúce je, že sú zakázané sú drevené vodné prahy v počte 34 ks výšky 39 cm v suchých bočných dolinkách, ktoré stabilizujú dno, bránia prehlbovaniu eróznej ryhy a tým aj poklesu hladiny podzemnej vody. Nepochopiteľné, čo sa v našom malebnom Slovensku môže stať.

Pre ozrejmenie, okresný úrad postúpil problém vyššie do Žiliny a Žilina zase čaká na vyjadrenie Výskumného ústavu vodného hospodárstva. Máme času dosť a myslím, že tušíte odpoveď presne v zmysle napísaných stanovísk chránenej krajinnej oblasti, jej názov neuvediem.

Prekrútenú odbornosť a extrémizmus v ochrane prírody, ale aj v štátnej správe je vidieť dole vo vyjadreniach, ktoré vyberám zo stanoviska chránenej krajinnej oblasti, lebo úplne zamedzujú aplikovať účinné opatrenia proti povodniam a suchu v lese a blokujú čerpanie eurofondov vlastníkom lesa.

Čítajte pozorne vyjadrenia chránenej krajinnej oblasti a štátnej správy zeleným a nečudujte sa, že je sucho. Tam kde chýba rozum, bude sucho stále.

Bod 3

Opatrenia na zníženie povodňového rizika a ohrozenia povodňami nemajú znamenať zhoršenie stavu vôd, vodných a na vode závislých ekosystémov. Koncepcia presadzuje systematickú obnovu pozdĺžnej kontinuity tokov odstraňovaním a spriechodňovaním migračných bariér na tokoch a opatrenia na obnovu pôvodného režimu transportu sedimentov a dosiahnutie dynamickej stability. Navrhovanou investičnou činnosťou dochádza naopak k vytváraniu nových bariér a k narušeniu režimu transportu sedimentov.

Transport sedimentov je dôležitejší ako voda a život sám! Toto je veta na diagnózu. Tam, kde sa jedná o stále tečúci tok, sú hrádzky jedinou ochranou pre ryby pred predátormi a pred úplnou stratou vody. Sú názory ešte s horším stanoviskami. Tam, kde tok vysychá na 3-6 mesiacov sa budeme baviť o akých migračných ťahoch? V neďalekej doline vyschol potôčik na úseku 7 km. Občas tam prišla rybka, dal sa tam nájsť rak a bola tam plejáda stoviek živočíchov naviazaných na vodu.

Tento nezmysel bodu 3 je všeobecne známy a presadzuje sa bez ohľadu na život a biodiverzitu - čo je v príkrom rozpore s agendou, cieľmi a zásadami jednej známej mimovládnej organizácie. Je na čase zmeniť v tejto organizácií postoje, kým je ešte čas. Ak už nie je neskoro. Je tak zložité pochopiť, že Dunaj a jeho priehrady sú o inom ako minihrádze do 15 m na vysychajúcich tokoch?

Bod 4

Prerušenie konektivity sedimentov z vyššie do nižšie položených úsekov vodných tokov. V dôsledku toho tečúca voda s nedostatkom nesených sedimentov využíva svoju kinetickú energiu na vymieľanie dna a brehov toku podstatne intenzívnejšie v porovnaní s bezzásahovými tokmi. Tento efekt spôsobuje destabilizáciu brehov a dna tokov, čo v budúcnosti môže vyžadovať ďalšie technické opatrenia. Pod prehrádzkami dochádza k zhrubnutiu štrkových frakcií a strate jemných sedimentov, ktoré sú trecími habitátmi rýb, čo môže mať za následok obmedzené možnosti rozmnožovania rýb. Dochádza k celkovému poklesu heterogenity dna toku a tým k strate prirodzených tôní a štrkových lavíc. Kumulatívnym efektom vplyvu retenčných nádrží vybudovaných v pramenných oblastiach sú degradačné procesy v nižších úsekov štrkonosných tokov v dôsledku zadržiavania sedimentov v retenčných nádržiach.

Nezmyslov napísaných dostatočne. Tam, kde hrádzky nemáme, ako keby neboli vymieľané brehy a dno. Trecie habitáty rýb sú dôležitejšie ako voda a život sám. Mnoho tokov vyschlo a tam kde boli hrádzky sa ešte dokázal udržať život. Aké ryby sa budú trieť tam, kde už vody niet.

Bod 5

Údržba prehrádzok predpokladá pravidelnú ťažbu sedimentov, ktoré sa majú ukladať v ich blízkosti a pri lesných cestách, čo môže viesť k zasypávaniu a likvidácii prirodzených (napr. podmáčaných) biotopov v okolí.

Nemusia sa čistiť a ak sa budú, tak sa materiál nepoužije tam, kde to bude vhodné a nie tam kde sa niečo poškodí - podmáčaný biotop. Ak raz niekto niečo nechce, bude si vymýšľať, že keď to nejde, tak to nejde.

Plánovanou stavbou nedôjde k zlepšeniu biodiverzity lokality (ako sa uvádza v dokumentácii), ale k destabilizácii pôvodných spoločenstiev toku a pobrežných ekosystémov a k vnášaniu nepôvodných druhov, vrátane možného vnášania (stavebným materiálom a mechanizmami) a následného šírenia inváznych druhov rastlín.

Prečítajte si túto hlúposť dvakrát. Predpokladá nepôvodne a invázne druhy a čo ešte? My pri takýchto „odborníkoch“ zanikneme ako národ. Môžeme iba veriť dvom veciam. Buď že ho vymenia a usmernia alebo sa tu zmení prístup a chápanie celospoločenských potrieb. Vzhľadom k tomu, že pisateľ zelených textov bol v teréne dvakrát a odsúhlasil umiestnenie priečnych objektov na bystrinách dotknutého územia a potom po vypracovaní projektovej dokumentácie zmenil názor a vydal neodporúčacie stanovisko, myslím, že dostal noty, ako má postupovať. Niekto ho zorientoval. Vidíte to niekto inak?

Správa chránenej krajinnej oblasti na severe Slovenska by mala prevziať zodpovednosť za škody spôsobené na ekosystéme, stratenej biodiverzite vysychaním tokov, ale aj na majetku občanov obce pod lesmi, kde neboli takéto zámery zadržiavania vody ako opatreniu proti suchu a protipovodňovej ochrany zrealizované.

Ing. Dušan Mikuš

Zdroj: status autora na sociálnej sieti

Titulok a redakčná úprava: Lesmedium.sk