Názor: Ak chceme prežiť klimatickú krízu, robme to my - bežní ľudia. Nechajme všetku dažďovú vodu na pozemku

Zo všetkých príbytkov a spevnených chodníkov z pozemku majiteľky sa odkanalizuje do potoka viac ako 300 m³ ročne. Jej rodinný dom bol postavený v roku 1972, čo znamená, že od vybudovania rodinného sídla so všetkými prístreškami a kanálikmi bolo odkanalizovaných z jej cca 10 árového pozemku viac ako 15 000 m³ dažďovej vody od výstavby sídla.

Takto je to pod všetkými rodinnými domami s odkanalizovanou dažďovou vodou. Zásoby podzemných vôd sa dlhodobo pod intravilánmi miest a obcí nedopĺňajú a preto hladiny podzemných vôd klesajú a studne vysychajú. Aký je celkový vplyv kanalizovania dažďovej vody uplatňovaním princípu odkanalizovania zo zastavaných území?

Tak sa pozrime na celé Slovensko. Na Slovensku je vybudovaných viac ako 900 000 rodinných sídiel. V Ich areáloch sa vybudovali dokonalé systémy na odkanalizovanie dažďovej vody. Aj tú, ktorú nebolo treba. Každý vlastník minul na to veľa času a peňazí, aby mu nevlhli múry a nedajbože neotravovali komáre. Ak sa z jedného zastavaného pozemku odkanalizuje „len“ 300 m³ vody ročne do potokov, tak 900 000 zastavaných pozemkov na celom Slovensku spôsobí každoročne odkanalizovanie asi 270 mil. m³ dažďovej vody.

To je tá voda, ktorá v minulosti vsakovala do pôdy, doplňovala zásoby podzemných vôd, vyparovala sa a klimatizovala intravilány po Slovensku. Je to toľko vody, že keby táto voda ostala v krajine a plnila ekosystémové služby, tak by vznikol vodný zdroj s výdatnosťou viac ako 300 sekundových litrov a klimatizovalo by to naše urbanizované štruktúry „len“ 120 TW hodinami. Pre vašu predstavu, je to toľko energie, koľko všetky energetické zdroje nedokážu vyrobiť ani za tri roky.

A rátajte ďalej už sami, čo to spôsobuje v stave vodných zdrojov na Slovensku i s klímou. Napríklad, ako sa zmenia vodné pomery po 50 ročnom obmedzovaní dopĺňania zásob podzemných vôd zvyšovaním vsaku dažďovej vody do podložia.

Keďže kompetentné orgány v tomto úplne zlyhávajú, tak si dovoľujem upriamiť pozornosť na takých hrdinov ako je František Háber z Hrušova pod Soroškou, ktorý nás môže inšpirovať. Fero je srdcom i dušou ochranár vody, lesov a prírody. Keď sa presťahoval z Košíc do Hrušova, tak prvé čo spravil, bolo miesto pre zbieranie dažďovej vody priamo na dvore. Keď sa prebudí, tak sa v papučiach rovno ide nadýchať čerstvého vzduchu pri jazierku plného vody i života aj v najsuchšom období.

My by sme však nemali fňukať, ale inšpirujme sa Ferom. Štandardom vidieckej architektúry by mala byť samozrejmosť nechať všetku dažďovú vodu na pozemku nehnuteľnosti, tak ako to urobil Fero. Urobíte si raj priamo pri dome a nebudeme fňukať, že studne vysychajú. A ešte niečo. Budete cítiť príjemný chládok na dvore a nie horúčavu.

Viete si to predstaviť, aby po celom Slovensku do roka a dňa boli vybudované takéto vodné skvosty? Skúsme to, namiesto fňukania a sťažovania sa, že to má urobiť niekto iný za nás. Možno by sme boli aj menej agresívni a mali by sme viac úcty k sebe. Neboli by sme naštvaní na politikov, že neriešia naše problémy. Ukážme cestu aj politikom.

Prečo? Možno aj preto, lebo takého skvosty s bujnou vegetáciou produkujú viac kyslíka do ovzdušia a tým by sme dýchali menej otráveného vzduchu, ktorý v našom tele spôsobuje agresivitu.

Ing. Michal Kravčík, CSc.

Zdroj: Status autora na sociálnej sieti

Titulok a redakčná úprava: Lesmedium.sk