LESOVANIE: Keď sú žiaci prevažne deťmi lesných robotníkov, prípadne technikov lesných správ
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Stredná odborná škola lesnícka Tvrdošín si v minulom roku pripomenula 40. výročie založenia. Pri tejto príležitosti vydala pamätnicu, ktorú zostavili súčasní a bývalí zamestnanci a žiaci školy pod vedením Mgr. Jany Valovičovej. Keď som ju tento týždeň dostal z rúk riaditeľa Ing. Viliama Gerčáka, rozhodol som sa po prečítaní úvodnej kapitoly, nazvanej Takto to začalo, že informácie z nej použijem v tejto pravidelnej rubrike.
Od začiatku nového školského roka v septembri 2025 má byť totiž táto škola v rámci pripravovanej reformy spojená s ďalšími dvoma strednými školami v mestečku na Orave. Pre obhospodarovanie lesov v tomto regióne je veľmi dôležité, aby fungovala ďalej v nezmenenom režime a vychovávala ďalších kvalifikovaných odborníkov, ktorí si zastanú prácu v lese tak, ako to doteraz počas uplynulých štyroch desaťročí dokázali jej absolventi.
„Rozhodnutie vybudovať lesnícke učilište v Tvrdošíne bolo motivované zabezpečením dostatočného počtu kvalifikovaných lesných robotníkov pre potreby prevádzky Severoslovenských štátnych lesov v Žiline.
Z poverenia okresných orgánov na Orave a podnikového riaditeľstva Štátnych lesov v Žiline bolo naplánované založenie Stredného odborného učilišťa lesníckeho ako náhrada za zaniknuté učilištia v Ľubochni, na Vývrate a vo Veličnej.
Jedným z prvých návrhov bolo umiestnenie školy v Trstenej, hľadali sa priestory v ZŤS alebo v priestoroch gymnázia. Nakoľko priestorovo neboli vyhovujúce, obrátili sa orgány okresu na Mestský úrad v Tvrdošíne, kde bola navrhnutá budova na Medvedzí, ktorá ostala ako nevyužité zariadenie po ukončení etapy výstavby Sídliska Medvedzie.
Nábor prvých žiakov, ale aj žiakov v ďalších rokoch, bol zabezpečovaný personálnymi pracovníkmi lesných závodov podnikového riaditeľstva v Žiline. Malo to veľkú výhodu, nakoľko žiaci boli deťmi lesných robotníkov, prípadne technikov z dedín, teda už čiastočne profesionálne orientovaní so vzťahom k manuálnej práci.
Pod štátny podnik spadalo sedem lesných závodov: Liptovský Hrádok, Martin, Prievidza, Žilina, Považská Bystrica, Čadca a Námestovo. Z takéhoto širokého okolia pochádzali žiaci a ich počty okolo 50 – 60 ročne, napĺňali potreby školy aj prirodzenej obmeny pracovníkov v prevádzke.
Zloženie žiakov bolo pestrí, tak po stránke vedomostnej, ako aj záujmovej, čo bolo využité v mimoškolskej činnosti. Pri porovnaní zastúpenia žiakov z Oravy a z ostatných regiónov, bolo z Oravy 10 – 15, ostatní boli mimo Oravy.
Začínalo sa trojročným učebným odborom Mechanizátor lesnej výroby pre žiakov s ukončenou povinnou školskou dochádzkou, potom pribudol učebný odbor Mechanik - opravár so zameraním na lesné hospodárstvo, Vodár – meliorátor a pre žiakov s neukončenou povinnou školskou dochádzkou, dvojročný učebný odbor Lesná výroba.
Pre získanie maturity mohli mnohí žiaci pokračovať dvojročnom študijnom odbore Lesné hospodárstvo a Mechanizácia lesného hospodárstva na učilištiach v Bijacovciach alebo Banskej Štiavnici.
Stredoškolské kádre vychovávali stredné lesnícke technické školy v Prešove, Banskej Štiavnici a Liptovskom Hrádku, vysokoškolské štúdium zabezpečovala Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene,“ napísali okrem iného autori úvodnej kapitoly.
Jozef Marko

















