Analýza: Nebojácni vlci a dodržiavanie zásady – nepribližovať sa a nekŕmiť!

Situácie, pri ktorých môže chovanie vlka vyvolávať u človeka obavy, rozdeľujeme do dvoch skupín:

• Vlci prejavujú neobvykle malú plachosť.
• Očakávanie človeka, pokiaľ ide o normálne vlčie chovanie, nezodpovedá skutočným poznatkom o obvyklom chovaní vlka.

Najbežnejšou skupinou je druhá možnosť. V súčasnej dobe nedisponujú vedci dostatočnými informáciami, za akých okolností bude situácia vyžadovať zásah. Dnes je všetko založené len na osobných názoroch pozorovateľa. Podobne je to aj o účinnosti jednotlivých opatrení, ktoré majú dosiahnuť zmenu v chovaní vlka. Fakt, že ku skutočnému ohrozovaniu ľudí vlkmi dochádza len vo výnimočných prípadoch vedie k tomu, že je o tom spracovaných málo vedeckých štúdií. Chýba jasná definícia pojmov „smelí“ alebo „nebezpeční“ vlci.

Na základe doterajších zdokumentovaných skúseností vedci navrhujú nasledujúcu terminológiu:

Habituácia (navykanie)

Zver si opakovane zvyká na vyskytujúce sa podnety, ktoré pre ňu nemajú žiadne pozitívne ani negatívne dôsledky. Habituovaní vlci sa naučili, že ľudia pre nich nepredstavujú žiadnu hrozbu a zvykli si na ich prítomnosť. Úroveň habituácie, keď vlci prítomnosť ľudí tolerujú, ich stavby, vozidlá a aktivity na určitú vzdialenosť nie je problematická. Určitá miera habituácie je pre európsku divokú zver v krajine s dominantným vplyvom človeka nevyhnutná. Ide však o adaptívny proces, ktorý môže vyústiť v silnú habituáciu, keď vlci začnú tolerovať bezprostrednú blízkosť ľudí a chovať sa spôsobom, ktorý je vnímaný ako problematický.

Blízke stretnutie

Stretnutie ľudí s vlkmi na vzdialenosť kratšiu ako 30 m, kedy je vlk schopný rozpoznať jednoznačne, že ide o človeka (nie človek vo vozidle, na posede alebo na koni a pod.) Vo väčšine prípadov končia takéto stretnutia útekom vlka. Ak vlk toleruje prítomnosť človeka na kratšiu vzdialenosť ako 30 m a neutečie, môžeme uvažovať o silnej habituácii zveri alebo o výsledku pozitívneho podmieňovania. Štúdie ukázali, že vlci, ktorí sa stretnú s človekom na takúto vzdialenosť sa spravidla okamžite dajú na útek. Naviac ide o maximálnu vzdialenosť pre streľbu gumovými projektilmi a tiež pre iné metódy plašenia.

Pozitívne podmieňovanie

Nastane, keď je určité chovanie posilnené pozitívnym podnetom. Takýmto podnetom môže byť potrava, zaujímavý predmet alebo príjemný zážitok (napr. hra). Potravinové podmieňovanie je formou pozitívneho podmieňovania, kedy si zver spojuje prítomnosť človeka alebo miesto, kde sa vyskytujú ľudia (napr. kemp, dvor pri dome) s dostupnosťou potravy.

Negatívne podmieňovanie

Nastáva, ak je určité chovanie alebo situácia spojená s negatívnymi zážitkami, v dôsledku čoho sa zver takému chovaniu alebo situácii spravidla začne vyhýbať. Uvádza sa, že negatívneho podmieňovania je možné dosiahnuť využitím rôznym metód plašenia (gumové projektily alebo petardy).

Smelý (nebojácny) vlk opakovane toleruje prítomnosť ľudí vo vzdialenosti kratšej ako 30 m alebo sa k ľuďom na túto vzdialenosť aktívne približuje. Predpokladom takéhoto chovania vlka je silná habituácia. Potrebné je však rozlišovať medzi situáciou, kedy sa vlk približuje k ľuďom alebo toleruje ich prítomnosť na malú vzdialenosť (navzájom sa vidia) a situáciou kedy sa vlci približujú k domu (ľudia nie sú vidieť a vlci si neuvedomujú, že ich ľudia vidia). Tu hovoríme o vlkoch, ktoré tolerujú ľudské príbytky.

Voľne žijúca zver v Európe sa do určitej miery prispôsobila prítomnosti ľudí, ich domom a aktivitám a občas sa objavuje v ich blízkosti. Za najpravdepodobnejšiu príčinu problematického chovania vlkov voči človeku v Európe sa považuje pozitívne podmieňovanie (napr. potravou). Pokiaľ teda ide o potenciálne ohrozenie ľudí zo strany vlkov, je potrebné sa sústrediť na tie zveri, ktoré sa chovajú málo placho a tolerujú bezprostrednú blízkosť ľudí. Silným lákadlom okrem potravy môže byť pre vlkov napr. prítomnosť domácich psov. Sú známe mnohé prípady, kedy vlci ignorovali človeka a sústredili sa na psa vedľa neho.

Pri mladých vlkoch môže byť úniková vzdialenosť kratšia, pretože sú zvedavejšie a naivnejšie ako dospelé jedince. Mladé jedince vlkov sa viac zaujímajú o nové podnety a sú náchylnejšie k tomu, aby sa silne habituovali. Z toho dôvodu nikoho neprekvapí, že smelí vlci sú často mladí jedno a dvojroční jedinci. V krajine s dominantnou prítomnosťou človeka to zo sebou prináša riziko, že si mladí vlci zvyknú na blízku prítomnosť človeka, či už pôjde o úmyselný alebo neúmyselný proces. Vlci, ktorí prejavujú väčšiu opatrnosť a nedôveru k novým podnetom, môžu mať v populáciách, u ktorých prebieha ich lov, vyššiu reprodukčnú úspešnosť ako v prípade zvedavejšej zveri. Preto môže u nich lov selektívne podporovať opatrnosť.

Chovanie zveri ovplyvňujú mnohé faktory napr. geneticky dané vlastnosti, skúsenosti, vek, pohlavie, pocit hladu, vplyv matky a súrodencov. Pochopiť, ktoré faktory predurčujú chovanie jedinca v danej situácii je veľmi ťažké. Aj keď zatiaľ nemáme v Európe detailné znalosti o riziku, ktoré tzv. smelí vlci reálne predstavujú, je potrebné sa proaktívne usilovať o predchádzaniu prílišnej nebojácnosti vlkov. Znamená to vyvarovať sa vytváraniu silnej habituácie alebo pozitívnemu podmieňovaniu, zapríčinenému nevhodným správaním človeka. Čo sa týka vlkov, musíme sa riadiť zásadou: Nepribližovať sa, nekŕmiť!

Vyjadrenie expertnej skupiny Large Carnivore Initiative for Europe (LCIE) ako vyhodnotiť chovanie vlka a aké doporučené opatrenie je potrebné prijať, je prehľadne uvedené v priloženej tabuľke. Je veľmi dôležité, aby bola verejnosť od začiatku informovaná o hodnotení chovania vlkov a súčasne vysvetľovať, prečo sú zvolené konkrétne opatrenia. Súčasne musí dochádzať ku korekcii očakávaní verejnosti, pokiaľ ide o chovanie vlkov.

Ing. Ján Krnáč