TÝŽDŇOVKA: Silné posolstvo lesníkov z Bavorska - nevzdajú sa ani metra štvorcového lesa, o každý jeden budú bojovať!

M. Neumayer v úvode interview popísal vývoj situácie. Po niekoľkých rokoch sucha došlo podľa jeho slov k sérii rokov s veľmi silným napadnutím lykožrútom smrekovým, ktorá začala v roku 2017. „Prvý vrchol nastal v roku 2019 s približne 1,5 mil. m³ kalamitného dreva. V roku 2021 prišla krátka úľava – vďaka častým dažďom objem napadnutého dreva klesol na 700 tisíc m³. Nasledovali však ďalšie obdobia sucha a v roku 2023 Bavorské štátne lesy (BaySF) zaznamenali historicky najvyšší objem lykožrútového dreva: 2 mil. m³.

Obzvlášť silne bola zasiahnutá oblasť Frankenwaldu na severovýchode Bavorska, kde sú pôdy veľmi plytké a zadržiavajú len veľmi málo vody. Výrazne sme zintenzívnili naše opatrenia proti lykožrútovi a investovali značné prostriedky, najmä v tejto silne zasiahnutej lokalite. V niektorých prípadoch bolo do oblasti vyslaných viac ako 100 dodatočných pracovníkov, aby vyhľadávali aktívne chrobačiare a kordinovali činnosť. Naše motto znelo: Nevzdáme sa ani jedného metra štvorcového lesa. O každý jeden budeme bojovať.

Intenzívne opatrenia proti lykožrútovi boli úspešné a podarilo sa nám zachovať veľkú časť našich lesných porastov. Po roku 2024 pozorujeme výrazný pokles aktivity škodcu. V roku 2025 sme evidovali len niečo málo cez 400 tisíc m³ poškodeného dreva. Je to jednak zásluhou našich intenzívnych opatrení, ktoré neustále optimalizujeme – napadnuté stromy rýchlo odstraňujeme z lesa, čo je spojené so značnými nákladmi.

Druhým faktorom sú častejšie a najmä pravidelnejšie zrážky a menej horúcich dní s teplotou nad 30 stupňov Celzia. Sme radi, že sa stav v súčasnosti upokojuje. Očakávame však, že pokiaľ by znova prišlo po sebe niekoľko idúcich suchých rokov, situácia by sa mohla opäť vyostriť.“

Z posolstva nemeckých lesníkov a slov generálneho riaditeľa Bavorských štátnych lesov zaznieva hrdosť, sebaúcta a odhodlanie. Slovenskí lesníci majú v súčasnosti iné pocity. Vývoj v ochrane lesných porastov u nás vnímajú tak, že lesníctvo sa veľmi ľahko vzdalo obrovských výmer hospodárskych lesov, ktoré nevznikli samovoľne, ponechaním na prírodu. Zakladali ich, ochraňovali proti škodcom a vychovávali tak, aby dopestovali kvalitné porasty, generácie lesníkov.

A teraz končia tieto hory v bezzásahovom režime, ponechané na samovývoj, napospas všetkým, častejšie a vo väčšom množstve sa vyskytujúcim škodlivým činiteľom. Navyše, z napadnutých a odumierajúcich lesov sa rozširuje podkôrny hmyz do zdravých porastov v takom rozsahu, že sa pre lesníkov stáva v niektorých častiach Slovenska nezvládnuteľný. Obávajú sa, že ak to takto pôjde ďalej, ešte väčšie škody ako lykožrút smrekový napácha v blízkej budúcnosti vzhľadom na väčšie zastúpenie buka v slovenských lesoch ďalší, veľmi rýchlo expandujúci škodca – lykožrút bukový.

Ale ani to ešte nie je všetko. Lesníkov z prevádzkovej praxe trápi, ako vo vysokohorských a horských komplexoch lesov v zóne bez zasahovania človekom les na niektorých exponovaných miestach systematicky podlieha pôdnej, vodnej a veternej erózii. Vznikajú tak miesta, kam sa bez prispenia človeka lesný ekosystém už nikdy nevráti. Ľudia, ktorí pracujú v lese a pre les iba smutne konštatujú, že lesnícke autority málo bijú na poplach. Že lesníci nemajú bez vplyvných spojencov možnosť účinne varovať spoločnosť pred všetkými dôsledkami tohto vývoja. Nedokážu sa zjednotiť a skoordinovať tak, aby ich poznatky a skúsenosti začali brať kompetentní a široká verejnosť konečne vážne...

Jozef Marko