TÝŽDŇOVKA: Kone z Muránskej planiny by si ťukali na čelo, keby mohli. Ľudia krútia hlavami nad neschopnosťou a neochotou politikov dohodnúť sa na riešení a nad zbytočnými mediálnymi prestrelkami

Keďže ani v dodatočnej lehote, zabezpečenej dodatkom k delimitačnému protokolu, nedošlo k podpisu dohody a právnych úkonov, umožňujúcich štátnemu podniku LESY SR využívať pozemky a stavby na Veľkej lúke, ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pripravuje presun stáda norika muránskeho typu z Veľkej lúky do Národného žrebčína v Topoľčiankach. Ide celkom o 43 žrebcov a valachov.“

Rezort životného prostredia okamžite zakontroval stanoviskom, v ktorom ubezpečil verejnosť, že má záujem na zachovaní chovu norika na Muránskej planine a preto bude pokračovať v komunikácii s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka s cieľom prehodnotiť jeho stanovisko. „Na udržanie chovu norika muránskeho má Správa Národného parku Muránska planina prispievať štátnemu podniku LESY SR aj finančne - a to sumou 200 tisíc eur ročne. Takúto pravidelnú finančnú podporu na chov norika muránskeho doteraz LESY SR nikdy nedostávali. Správa Národného parku Muránska planina súhlasila s takýmito požiadavkami preto, lebo chce, aby chov norika muránskeho v prostredí národného parku pokračoval.

Ale štátny podnik LESY SR svoju požiadavku zvýšil až na sumu približne 500 tisíc eur, čo podľa nás nemá vecné opodstatnenie. Správa Národného parku Muránska planina nemá na dodatočné zvýšené požiadavky štátneho podniku LESY SR krytie v rozpočte,“ vysvetlil envirorezort.

Doplácanie na chyby a nekomunikáciu dvoch ministrov

Štátny podnik LESY SR na Zelený štvrtok v tlačovej správe uviedol, že medzi ním a Správou Národného parku Muránska planina nedošlo k podpisu dohody o zabezpečení chráneného šľachtiteľského chovu koní norika muránskeho typu kvôli tomu, že správa národného parku sa odmietla podieľať dostatočnou mierou na spolufinancovaní chovu koní, ku ktorému sa zaviazala v delimitačnom protokole.

Ochranári si podľa štátnych lesníkov nárokujú právo čerpať dotácie alebo prostriedky z iných verejných zdrojov na starostlivosť o nelesné biotopy, ktoré by v prípade dohody v plnom rozsahu zabezpečoval štátny podnik LESY SR. Argumentujú aj tým, že nedoriešenie právnych vzťahov k majetku zo strany správy národného parku vytvára riziká porušenia viacerých právnych predpisov, ktorým je štátny podnik LESY SR vystavený.

Ministerstvo životného prostredia SR samozrejme súbežne s tým na sociálnej sieti rozvíjalo svoju verziu eskalácie problému, mimo iné aj tvrdením, že „Správa Národného parku Muránska planina ponúkla štátnemu podniku LESY SR rozdelenie nákladov za chov norika muránskeho typu podľa toho, ako samotné LESY SR žiadali. Základný výpočet bol postavený na tom, koľko koní sa chová na území národného parku. Treba však podotknúť, že to nie sú rovnaké jedince, keďže sa jednotlivé kone striedajú medzi dvomi chovnými stanicami.

Ide však o 1/3 nákladov z celkových nákladov za chov koní, keďže aj približne 1/3 z celkového počtu koní sa nachádza na území národného parku a zbytok nákladov (2/3) zabezpečia LESY SR. Okrem toho, štátnemu podniku LESY SR by bolo poskytnuté bezodplatné využívanie nehnuteľností a lúk v správe národného parku. Správa Národného parku Muránska planina by navyše zveľaďovala, rekonštruovala a udržiavala nehnuteľnosti a infraštruktúru potrebné na chov koní. Takéto pravidelné financovanie chov norika muránskeho doteraz nikdy nemal garantované.“

Do témy pred Veľkonočnými sviatkami mediálne vstúpili starostovia miest a obcí v okolí Muránskej planiny, ktorí verejne vyjadrili nesúhlas s presunom koní z Veľkej lúky do Národného žrebčíka v Topoľčiankach. Starosta obce Muráň Roman Goldschmidt na brífingu pripomenul, že chov koní na Muránskej planine má viac ako 70-ročnú tradíciu a v minulosti si prešiel viacerými zložitými obdobiami: „A teraz máme doplácať na chyby a nekomunikáciu dvoch ministrov. Doplácajú na to obyčajní ľudia, ktorí sa o kone starajú a aj celý región."

Noriky sú pre prácu v lese najvhodnejšie vďaka spôsobu chovu

Po mediálnom otvorení problému sa Vladimír Šmelko, vedúci Strediska chovu koní v Dobšinej pre Televíziu Markíza vyjadril, že nesúhlasí s transportom norikov z Muránskej planiny do Topoľčianok. Argumentoval tým, že toto plemeno si vyžaduje špecifické podmienky pre život. Skúsený odborník si nevie predstaviť, že v inom chove budú mať zabezpečené rovnaké podmienky.

Zakladateľ Ranča pod Ostrou skalou pri Dobšinskej ľadovej jaskyni Ján Fabian, ktorý takmer tri desaťročia pracuje s norikmi muránskeho typu v ťažbe a približovaní dreva, už ako študent gymnázia pásaval počas letných prázdnin kone tohto plemena v žrebčíne v Dobšinej. Po maturite v ňom začal pracovať ako ošetrovateľ plemenných žrebcov. Keď ukončil základnú vojenskú službu, nastúpil v Stredisku chovu koní v Dobšinskej ľadovej jaskyni ako výcvikár – cvičiteľ mladých koní. Keď začal v roku 1994 podnikať v agroturistike a pri práci v lese s koňmi, kúpil si ako prvé dve osemročné kobyly norika muránskeho typu. Pre náš časopis LES & Letokruhy prednedávnom povedal:

„Už uplynulo 70 rokov od vzniku žrebčína štátnych lesov. Pre prácu v lese je plemeno norik muránskeho typu najvhodnejšie vďaka spôsobu chovu týchto koní, pretože kone na Muráni od žriebät chodia každý deň s matkami kilometre na pastvu. Žriebätká sú teda od jari do jesene stále vonku, stále v pohybe.

Takisto mladé kone sú od mája do novembra každodenne vonku a prejdú kilometre a kilometre za pastvou. Preto majú menší prísun jadrového krmiva, tým pádom neskôr dospievajú. Majú dobre vyvinuté šľachy aj pľúca, dostatočnú výkonnosť a silu. Najmä však vytrvalosť a odolnosť, ktoré potrebujú najviac pri práci v náročných lesných terénoch Slovenska.“

A tak by si kone z Muránskej planiny (keby mohli) zaťukali nad nápadom presťahovať ich do Topoľčianok na čelo. Ľudia môžu znova iba krútiť hlavami nad tým, že politici a štátni úradníci namiesto toho, aby robili to, za čo sú platení a vyriešili problém, ktorý sami zmenou legislatívy a takzvanou reformou národných parkov vyrobili, svoju neschopnosť a neochotu dohodnúť sa na rozumnom riešení, opätovne ventilujú cez masmédiá publikovaním protichodných informácií. Zbytočne a opakovane tak frustrujú a polarizujú širokú verejnosť, ktorá už zrejme pochopila, že osobný politický marketing znamená pre túto vládnu garnitúru oveľa viac ako reálna politika, prinášajúca dohody a riešenia vo verejnom záujme.  

Jozef Marko