Reakcie: Známi lesníci ku kritike návrhu zákona o Slovenskej lesníckej komore
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Denník N uverejnil článok Štát sa chce zbaviť funkčného systému a silných kompetencií v lesníctve. Moc odovzdá úzkej skupine lesníkov v komore — Denník N, na ktorý sme dostali do redakcie portálu Lesmedium.sk reakcie od dvoch známych lesníckych autorít. Uverejňujeme ich v celom rozsahu.
Foto Jozef Marko
Momentka z volieb členov orgánov Slovenskej lesníckej komory na valnom zhromaždení
Ing. Igor Viszlai, predseda Slovenskej lesníckej komory: Keď dochádzajú argumenty, nastupuje demagógia
Denník N sa prostredníctvom redaktorky Soni Mäkkej zas raz nechal vtiahnuť do situácie, ktorú sám často kritizuje. Keď dochádzajú argumenty, spustí sa demagógia, ktorá je účelovo pospájaná tak, aby „protistrana“ vyšla absolútne negatívne.
V článku „Štát sa chce zbaviť funkčného systému a silných kompetencií v lesníctve. Moc odovzdá úzkej skupine lesníkov v komore“ síce hneď v prvom odstavci píše o tom, že komora má dnes viac ako 400 členov, ale je to asi úzka skupina. Že vo vedení každej organizácie je skupina ľudí, ktorých si členovia zvolia, je asi pochopiteľné a dovolím si tvrdiť, že tak to má aj občianske združenie PRO SILVA Slovakia – teda odborníci vo vedení združenia, s ktorými sa Denník N rozprával.
Na jednej strane je vedenie komory otitulkované ako „známe konzervatívnym prístupom k lesníctvu“, pritom neviem, z akých informácií Denník N vychádza. Zrejme len od informácií odborníkov z OZ Pro Silva, pričom keby si pani redaktorka vyžiadala stanovisko druhej strany, možno by zmenila názor. Komora má v predstavenstve 17 ľudí a všetci sú konzervatívni? Pochybujem.
Ja sám zastupujem komoru v mnohých poradných orgánoch a radách a vždy v rôznych výstupoch presadzujem aj prírode blízke hospodárenie v lesoch. Síce s rozumom, tam kde to má zmysel, upozorňujúc na výhody aj nevýhody. No určite nie sme tak extrémistickí ako úzka skupinka vo vedení OZ Pro Silva, ktorá tak isto nereprezentuje názory všetkých svojich dvesto členov. S viacerými som sa rozprával, mnohí sú aj členmi komory a nevidia nové postavenie komory tak pesimisticky.
A k tej úzkej skupinke, ktorá by získala kompetencie? Nuž tú úzku skupinku si volí členská základňa a kompetencie by boli len prenesené napr. zo štátnej správy (ktorá je v niektorých okresoch už dnes výrazne poddimenzovaná a na lesníckych oddeleniach nemá zamestnancov) v rozsahu veľmi podobnom, ako je to dnes.
A zas naopak, dnes o priestupkoch napr. odborného lesného hospodára rozhoduje jeden štátny úradník, podľa nového by to bol disciplinárny senát, pozostávajúci z viacerých odborníkov, ktorých si budú voliť samotní členovia komory. Zvolia si tam takých, ktorým nebudú veriť, že budú dodržiavať platnú legislatívu. A tá úzka skupina vo vedení komory s tým nebude mať nič spoločné, až v prípade odvolania sa dotknutého voči rozhodnutiu senátu. Takže nevytrhávajme veci z kontextu.
Nuž a keď som hovoril o demagógii, tak priam ukážkový príklad je strašenie, že „komora bude môcť právomoc člena vylúčiť, čím by stratil oprávnenie vykonávať prácu.“ Stačí si prečítať v súčasnosti platný zákon o lesoch (326/2005 Z. z.) a v paragrafe 58 ods. 1 písm. g), § 59 písm. k) sa dočítame, že o osvedčenie odbornej spôsobilosti môžu pri porušení ustanovené platnej legislatívy za určitých okolností prísť aj dnes.
A komore sa po novom udeľuje kompetencia „rozhodovať o priestupkoch a iných správnych deliktoch držiteľov osvedčení o odbornej spôsobilosti vyhotovovateľa programu starostlivosti na úseku vyhotovovania programu starostlivosti“ či „uložiť sankcie za porušenie povinnosti hospodára...“ ktoré sú konkrétne vycitované. Kde je tam hneď vylučovanie z komory, strata osvedčenia a podobné nezmysly?
A ešte absurdnejšie je vyjadrenie predsedu OZ Pro Silva Ing. Tomčíka, že novým zákonom „môže ísť aj o snahu vytvoriť pracovné miesta pre dlhoročných vysokých lesníckych funkcionárov, ktorí v súčasnosti dovŕšili dôchodkový vek a angažujú sa v tejto veci viac účelovo ako vecne“. Kto čítal návrh zákona s porozumením, tak musí pochopiť, že pracovné miesta sa v komore nevytvárajú.
Orgány komory sú volené, bez nároku na plat a len z členov komory. Ak máme na mysli toho istého, vysokého lesníckeho funkcionára, ktorý v súčasnosti dovŕšil dôchodkový vek, tak on členom komory nie je, ani sa nechystá stať sa jej členom a teda nemôže byť volený. Pokiaľ je ale myslené, že by sa mohol stať zamestnancom kancelárie komory, tak pochybujem, že by mal záujem dochádzať na týždňovky do Zvolena, namiesto užívania si dôchodku a koníčkov.
Žiaľ, podobných vyjadrení sa nezdržali ani nejaký dvaja anonymní pisatelia „v zastúpení nespokojných lesníkov, obhospodarovateľov a odborných lesných hospodárov SR.“ Presne vedia, čo ktorý člen predstavenstva komory urobil v lesníctve zlé, za čo je vinný. Len škoda, že aspoň oni dvaja nenapísali, čo všetko pozitívne pre lesníctvo urobili. Či presne s takýmito sa malo v rámci prípravy nového zákona komunikovať? Či s predstaviteľmi OZ Pro Silva, ktorí tak isto nezastupujú názor všetkých členov, ale len svoj?
Avizoval som, že som za korektnú diskusiu, no určite nie cez sociálne siete, či ako teraz po povýšení formy dokonca cez médiá. Verím, že sa vrátime ku korektnosti, lebo toto s tým nemá nič spoločné.
Ing. Peter Szarka: Odbornosť v profesii sa nemeria vekom, ale skúsenosťami a najmä výsledkami práce
V úvode musím povedať, že nie som ani členom Slovenskej lesníckej komory ani členom OZ Pro Silva. Som lesník na dôchodku po viac ako 40 ročnej lesníckej praxi - 30 rokov v oblasti hospodárskej úpravy lesov a 10 rokov v tradičnej lesníckej prevádzke. Aj keď som už na dôchodku, situáciu v slovenskom lesníctve pozorne sledujem a vnímam.
Článok v Denníku N z 26.6.2026 k problematike návrhu zákona o Slovenskej lesníckej komore ma trochu vyrušil. V Lesmediu som viackrát publikoval články k prírode blízkemu hospodáreniu, k výberkovým lesom k produkčným možnostiam lesov Slovenska a tiež skúsenostiam z pôsobenia vo funkcii polesného. Moje názory prevažná komunita sledovateľov lesmedia pozná. Takže môj pohľad na tradičné lesníctvo a to moderného typu je dávno známy.
Vrátim sa ale k dôvodu, prečo som sa rozhodol reagovať na článok v Denníku N. Čo ma v článku vyrušilo a znepokojilo? Citujem: „Snaha vytvoriť pracovné miesta pre dlhoročných vysokých funkcionárov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek a angažujú sa v tejto veci viac účelovo ako vecne“. Toto sú slová predsedu OZ Pro Silva pána Tomčíka. Tak ako bol pán Tomčík zvolený za predsedu tohto združenia demokraticky, aj predstavenstvo Slovenskej lesníckej komory bolo zvolené v riadnych voľbách.
Mená ako Ing. Viszlai, Ing. Zima, Ing. Slivinský a ďalší členovia - predstavitelia Slovenskej lesníckej komory sú v lesníckej komunite považovaní za erudovaných odborníkov v oblasti lesníckej legislatívy, ochrany lesa, pestovania lesa a hospodárskej úpravy lesov. To, že sú niektorí v dôchodkovom veku, neznižuje kvalitu ich prínosu pre slovenské lesníctvo. Práve naopak.
A nakoniec, akí vysoko postavení lesníci boli alebo sú títo páni? Paradoxne najvyššie postaveným lesníkom v hierarchii funkcií bol práve predseda OZ Pro Silva vo funkcii generálneho riaditeľa Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva v rezorte pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v čase, keď ministrom rezortu pôdohospodárstva bol lesný inžinier. Hodnotenie tohto obdobia nechávam na čitateľov. Pro Silva dlhé roky prezentovala svoje hnutie aj za výraznej podpory pána profesora z lesníckej fakulty, ktorý bol tiež dôchodcom, čo prevažna väčšina lesníkov nepovažuje za problém. Odbornosť v profesii sa nemeria vekom, ale skúsenosťami a najmä výsledkami práce.
Môj pohľad nečlena Slovenskej lesníckej komory na aktivity a prácu komory v poslednom desaťročí je pozitívny. Publikácie, školenia, príručky a koordinácia lesníckej legislatívy spolu s rezortom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vnímam veľmi pozitívne. Snahu Slovenskej lesníckej komory vytvoriť stavovskú profesionálnu organizáciu, združujúcu slovenských lesníkov aj s právomocami, kompetenciami, ale aj zodpovednosťou za smerovanie slovenského lesníctva, považujem za správny krok.
Nakoniec mnoho lesníkov, uznávajúcich princípy prírode blízkeho hospodárenia sú aj členmi Slovenskej lesníckej komory a využívajú jej služby a aktivity bez rozdielu, či ide o tradičných alebo moderných lesníkov. Rôzne postupy, inovatívne metódy v lesníctve, rôzne názory by nemali by rozdeľovať lesníkov. Každý má mať právo na svoj názor a škatuľkovať lesníkov podľa toho, či preferujú princípy prírode blízke alebo nie, je nesprávne.
Medzi riadkami v článku v Denníku N je zrejmý aj politický podtón. Za veľmi nešťastné považujem vťahovanie politiky do lesnícky odborných diskusií a stanovísk. Je zarážajúce, že lesný inžinier, predseda hnutia, ktoré je prezentované ako zachraňujúce slovenské lesy, podáva do médií takéto nepravdivé informácie. Medzi riadkami je veľmi čitateľné, o čo ide pánovi Tomčíkovi.

















