Názor: Čo znamená v 21. storočí poľovnícka kultúra a kto nesie zodpovednosť za jej zachovanie?

V minulosti bývalo poľovníctvo symbolom charakteru, remeselného umenia, hrdosti a pokory. Žiaľ, v dnešných pohnutých časoch mu hrozí rozdrvenie medzi tradíciou a modernosťou. Pre niektorých poľovníkov znamená využívanie súčasných technológií stratu ducha poľovníctva a pre iných je to nevyhnutný vývoj.

Čo znamená v 21. storočí poľovnícka kultúra a kto nesie zodpovednosť za jej zachovanie? Čo sa týka zachovania, tak zachovať sa dá len niečo, čo je stále živé. V prípade tradície, ako poľovníckeho dedičstva, to neznamená zachovať „popol“, ale odovzdať „horiacu pochodeň“. Je potrebné zistiť, či pochodeň našej poľovníckej kultúry stále plápolá, alebo len tlie. Musíme si však priznať, že v dnešných pohnutých časoch už nesvieti jasným svetlom.

Poľovnícka kultúra, predstavujúca hodnoty, zvyky, umenie a poznanie definujúce poľovníctvo, je výrazom vnútorného postoja k poľovníctvu a s tým súvisiacich činností, k ulovenej zveri a prírodnému prostrediu, v ktorom žije. A tu musia prejavovať ochotu poľovnícke združenia a organizácie jasne formulovať záväzné normy, ktoré musia odrážať tieto postoje. Porušenia týchto noriem zo strany členskej základne musia mať následky, od nahlasovania až po vylúčenie člena.

Mnohí poľovníci majú problém s objektívnym pozorovaním, hodnotením a analyzovaním vlastného správania, výsledkom čoho je, že im chýba jasná predstava o svojej poľovníckej kultúre. Keby sme poľovníctvo definovali len ako aplikovanú ochranu prírody, vysvetľovali by sme ho výlučne z vedeckého (ekologického) hľadiska.

Pritom by sme na druhej strane zanedbali hľadisko, ktoré hovorí o poľovníctve ako o ľudskej činnosti so všetkými jeho emocionálnymi aspektmi - pozorovanie, poznávanie prírody, obdiv, morálka atď. (etické hodnoty). Tým by sme podkopávali základy poľovníckej kultúry.

Aby nedošlo k tomu, že sa poľovnícka kultúra stane múzejným exponátom, poľovníci musia ovládať svoju vášeň pre lov zveri. Spôsob, ako to môžu dosiahnuť, je pochopenie zodpovednosti za prírodu zakotvenú v jej histórii. V prípade úsilia o dobré vzťahy s verejnosťou si vyžaduje vášeň pre poľovníctvo.

Zdá sa mi, že sa poľovnícka kultúra na rozdiel od minulosti pomaly vytráca z celkovej kultúrnej sféry. V oblasti kultúrneho rozvoja môžeme pozorovať určitú stagnáciu. Došlo to až do takého stavu, že niektoré poľovnícke združenia s bohatou históriou už dávno stratili svoje charakteristické osobnosti a základné hodnoty.

A mám obavu z toho, že aj napriek niektorým pozitívnym javom v oblasti poľovníckej kultúry sa pomaly poľovníctvo dostáva do polohy „obyčajného technického zabíjania“. Všetky varovania s tým súvisiace bývajú ignorované aj napriek riziku, že strata poľovníckej kultúry bude viesť k strate spoločenskej legitimity poľovníctva. Preto je potrebná kompletná reforma poľovníckych organizácií aj z pohľadu poľovníckej kultúry.

Poľovnícke časopisy a literatúra mali historicky významný vplyv na poľovnícku kultúru a formovali samotných poľovníkov. Aj v dnešných časoch je archív týchto starých poľovníckych časopisov cenným dokumentom tej doby. Dnešné poľovnícke časopisy píšu o tom, čo ich čitatelia chcú vedieť a konzumovať. Už niekoľko rokov môžeme v nich pozorovať podľa môjho názoru dosť nešťastný trend: marketingová politika je jednoznačne v súlade so sociologickým vývojom zážitkovej spoločnosti.

Ich obsah sa zameriava na poľovníctvo ako zážitok, pretože ak chce niekto prilákať drahé reklamy napr. na flinty alebo optiku, musí ponúkať zodpovedajúce príbehy. Vydavatelia sú obchodníci a ak nedržia krok so súčasnými trendmi, zostávajú poľovnícke časopisy nezaujímavé.

Vekom starší kolegovia poľovníci sa odvrátili od reklamy na technologické vylepšenia. Naproti tomu mladí poľovníci veria, že si nájdu dostatok informácií online. Ide o nebezpečný vývoj a to aj pre poľovnícke časopisy.

Z pohľadu prípravy a výchovy kandidátov sa musí poľovnícka kultúra stať základnou súčasťou ich výcviku. Čo sa neskúša, to sa nenaučí a pre kandidátov je to strata času. Budúcnosť bude patriť mladým poľovníkom, ktorých vekom starší poľovníci nie bezdôvodne kritizujú.

Najdôležitejšou úlohou do budúcnosti je získať si priazeň ďalšej generácie poľovníkov pre to, čo príroda, poľovnícka kultúra a náročná prax lovu zveri ponúkajú. Na poľovníckej skúške sa nedá overiť charakter a presvedčenie.

Pre budúcnosť poľovníctva je irelevantné, ak staršia generácia už nerozumie mladým poľovníkom, ale nie je irelevantné, ak spoločnosť už nerozumie poľovníkom a odmieta ich nasledovať.Aby sa pomaly zabúdaná poľovnícka kultúra stala pilierom podpory, musí znova získať hodnoty a normy, na rozdiel od bezduchých techník zabíjania zveri.

Budúcnosť poľovníctva potrebuje etických poľovníkov, nielen držiteľov poľovných lístkov. Aby sa budúcnosť poľovníctva nevyznačovala len radostnou správou od mladého poľovníka na sociálnych sieťach: „Už som ulovil tri medailové jelene“. Poľovnícka kultúra totiž spôsobila, že poľovníci sú niečím iným ako náhodným úkazom v prírode.

Ing. Ján Krnáč