TÝŽDŇOVKA: Lesnícka malovernosť a porazenecké reči nie sú namieste. Inšpirujúci lesník na čele Mendelovej univerzity v Brne

Doc. Ing. Martin Klimánek, PhD., narodený v roku 1977, získal v novembri 2025 pri voľbe rektora Mendelovej univerzity 24 z 31 hlasov akademického senátu a 20. januára 2026 ho do funkcie rektora menoval prezident Českej republiky s účinnosťou od 31. marca tohto roka. V porevolučnom období od roku 1989 je tak absolvent odboru lesné inžinierstvo na Mendelovej univerzite v Brne, kde pracuje na plný úväzok od roku 2003, prvým lesníkom na čele tejto vysokej školy. 

Mendelova univerzita, ktorá v roku 2019 oslávila sté výročie založenia, má v súčasnosti 5 fakúlt, 9 200 študujúcich, 20 percent študentov zo zahraničia a 1 600 zamestnancov. Lesy Mendelovej univerzity v Brne predstavujú európsky unikát. „Žádná z univerzit na našem kontinentu nemá tak rozsáhlý, souvislý a druhově pestrý les v blízkosti školy. Studenti si v lesích, z nichž třetina leží v CHKO, mohou vyzkoušet, jak hospodařit v době klimatické změny,“ informuje univerzita známa skratkou MENDELU na web stránke. A na čele takejto vysokej školy je lesník!

Publikovaný rozhovor dávam do pozornosti aj preto, že už jeho titulok je veľavravný a výstižný: VÝZNAM LESNÍKŮ A LESNICTVÍ VE SPOLEČNOSTI POROSTE. BUDE ALE ZÁLEŽET NA TOM, JAK SE BUDEME HLÁSIT O SVÉ POSTAVENÍ A KOMUNIKOVAŤ NAŠE POSLÁNÍ A VIZE. „Na lesníka jako hospodáře v krajině jsou kladeny další a další pžadavky, které však nejsou v celé řadě případů ekonomicky kompenzovány, a jeho společenské postavení tak není zdaleka doceněno.

Očekávám, že toto se bude v budoucnu měnit a s principy udržitelnosti či využíváním celospoločenského potenciálu lesů nebo jejich produktů bude narůstat význam tohoto sektoru v společnosti. Bude však záležet na tom, jak tento sektor bude slyšet, jak se bude hlásit o své postavení a komunikovat své poslání a vize,“  povedal v rozhovor pre Lesnícku prácu Martin Klimánek.

Na tento inšpirujúci príklad úspešného lesníka z mojej alma mater upozorňujem preto, lebo na Slovensku niektorí lesníci trpia neopodstatnenou malovernosťou a vedú porazenecké reči o budúcnosti tejto krásnej profesie. Iste, sú v defenzíve, v ktorej sa ocitli predovšetkým vlastnou vinou, čo si vo všeobecnosti priznávajú. Pochopili, že o svojej odbornej, zodpovednej a dôležitej práci pre prírodu, spoločnosť a ekonomiku tejto krajiny musia informovať verejnosť proaktívne, systematicky a zrozumiteľne.  

Na sociálnej sieti som nedávno dokonca čítal názor, že lesníctvo už zaniklo. Nie je to pravda – nezaniklo a ani nezanikne! Naopak, som si istý, že sa naplnia slová rektora Mendelovej univerzity v Brne. Chodím po Slovensku a vidím, že lesníci dokážu už desiatky rokov v lesných porastoch pracovať s prírodou na prospech lesa. A robili tak dávno predtým, ako sa začalo hovoriť o klimatickej zmene a prírode blízkom hospodárení.

Úspešne obnovujú rozsiahle kalamitné plochy, na ktorých rastú vitálne lesné kultúry. Pestujú druhovo pestré porasty a vychovávajú ich tak, aby dosiahli ich kvalitu a stabilitu. Dosiahli a stále dosahujú výsledky, na ktoré môžu byť právom hrdí.

Čo však stále lesníci stále nedokážu je hovoriť o svojej práci, o jej prínosoch a mimoriadnom význame takým spôsobom, aby im politici, médiá a verejnosť porozumeli. Som si istý, že sa to dá a je len otázkou času, kedy sa to podarí. Lesom, lesníkom a lesníctvu to veľmi pomôže.

Jozef Marko