Prihlásiť

Komentár: Šoky odborníka vo Vysokých Tatrách bezprostredne po 19. novembri 2004. Ekoaktivisti šokujú lesníkov aj dnes

Presne pred osemnástimi rokmi, 19. novembra 2004, zasiahla Tatry ničivá víchrica Alžbeta, ktorá nespôsobila iba obrovské materiálne škody, ale ako ukazuje čas, jej následky sú oveľa vážnejšie a ďalekosiahlejšie. Názory na to, ako pristupovať k manažmentu krajiny, sa totiž po nej spolarizovali natoľko, že rozdiely medzi nimi sa rokmi prehlbujú.

Doporučený Vysoké Tatry na historickej fotografii pred storočím a na fotografii M. Koreňa z roku 2004 pred novembrovou kalamitou  Zdroj: Ing. Milan Koreň, CSc. Vysoké Tatry na historickej fotografii pred storočím a na fotografii M. Koreňa z roku 2004 pred novembrovou kalamitou

V rovnakom roku Ing. Milan Koreň, CSc. oslavoval šesťdesiatku. Pri tejto príležitosti jeho kolegovia z Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u Štátnych lesov TANAP-u o ňom v bulletine napísali, že svojou odbornou, riadiacou a vedeckou činnosťou stelesňuje integráciu krajinnej ekológie a ochrany prírody. O necelý rok po vzniku kalamity, 5. novembra 2005, publikoval tento odborník v časopise TATRY na stranách 6 – 29 článok s titulkom: Vetrová kalamita 19. novembra 2004: Nové pohľady a konsekvencie. Článok bol uverejnený aj na internete: Štátne lesy TANAPu

Autor v úvode píše o troch šokoch. Prvý šok zažil na druhý deň ráno po víchrici na spiatočnej ceste z Horného Smokovca na pracovisko v Tatranskej Lomnici. Predierajúc sa vývratmi striedavo na Ceste Slobody a na trati Tatranskej elektrickej železnice, neveriac vlastným očiam, si utváral prvú predstavu o nebývalom rozsahu pohromy. Popis ďalšieho šoku citujeme z dobového textu.

„Druhý šok. Zažil som ho tretí deň po pohrome. Významnú úlohu pritom zohrali printové a elektronické médiá, presnejšie autori publikovaných názorov, ktorí sa predbiehali v rozporuplných a nehodnoverných správach o jej príčinách. Dlho sa nevedeli zorientovať, a média publikovali všetko, čo sa do redakcií dostalo: Neadekvátny opis postihnutého územia ako „mesačnej krajiny“, nekompetentné vyjadrenia niektorých mimovládnych organizácií, žiaľ aj diletantské informácie tých, od ktorých by sme to najmenej očakávali.

Mediálna mláťačka vymlátila viac kúkoľa ako zrna. Treba ho prečistiť, prinajmenej preto, aby sme potomkom zanechali čo najčistejšie „zbožie“, z ktorého sa neotrávia tak ako my – priami svedkovia vetrovej pohromy 19. novembra 2004. Rovnako naši súčasníci si zaslúžia nazrieť do zákulisia predstavenia, ktoré sa dnes na verejnej scéne odohráva v réžii niekoľkých predstaviteľov slovenskej ochrany prírody.

Lesníci Štátnych lesov TANAP-u medzitým tvrdo pracovali a nemali čas reagovať na nezmyselné útoky a klamstvá. Veď bezprostredne po kalamite zamestnávali na záchranných prácach približne 840 pracovníkov, z toho 160 technicko-hospodárskych, medzi ktorými boli napríklad aj pracovníci Krkonošského národného parku a lesov hlavného mesta ČR Prahy. Používali pritom 125 traktorov, 8 harvesterov s forwardermi a 26 koní. Predpokladané náklady na bezprostredne odstránenie následkov kalamity vyčíslili na 31 miliónov Sk. Áno, my lesníci TANAP-u sme tu už dávno a hlboko pociťujeme spoluúčasť na vývoji tejto krajiny.“    

O treťom šoku sa autor zmieňuje v súvislosti s tým, že v druhom decembrovom týždni dostal list, v ktorom boli Odporúčania Slovenskej ekologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied Vláde Slovenskej republiky k riešeniu následkov prírodnej pohromy v Tatrách 19. novembra 2004. Odporúčania podpísalo šesť členov jej hlavného výboru. „Neviem, kto mu dal právo zastupovať všetkých členov, i tých, ktorí s týmito názormi nesúhlasia, neviem, ako je možné, že táto spoločnosť, ktorá sa považuje za vrcholnú vedeckú autoritu v oblasti ekológie a mala by teda svoje názory postaviť na serióznych argumentoch, manipuluje s mienkou verejnosti, dokonca s mienkou Vlády SR a prečo namiesto vedeckého vysvetľovania faktov sa uchyľuje k politikárčeniu,“ opäť citát z článku M. Koreňa.  

Prešlo osemnásť rokov a lesnícki odborníci sú šokovaní aj dnes tým, čo dokážu ekoaktivisti presadzovať v mene ochrany prírody. Vyhlasujú napríklad, že iba prales a prírodný les (mimochodom, viaceré lesné porasty napríklad vo Vysokých Tatrách a Nízkych Tatrách, ktoré boli nedávno zaradené do Prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska, nevytvorila samovoľne príroda, ale cieľavedome ich založili a vychovávali lesníci) dokáže dať človeku všetko, čo potrebuje. Nie je to pravda, pretože človek z pralesa a prírodného lesa bez odborného hospodárenia nedokáže získať kvalitnú drevnú surovinu, ktorú bytostne pre svoj život potrebuje. Pritom lesníkmi odborne obhospodarované lesy produkujú okrem nej aj dostatok pitnej vody a čistého vzduchu.

Ekoaktivisti sú dnes schopní tvrdiť, že plnohodnotný je iba prirodzene sa obnovujúci les, bez prispenia človeka, teda bez vysádzania sadeníc. Obhajujú tým bezzásahový režim, ktorý napríklad v Javorovej doline vo Vysokých Tatrách spôsobil, že po odumretí lesných porastov, ponechaných na samovývoj a následnej degradácii pôdneho krytu sa les na holé skaly bez pomoci človeka už nikdy nevráti.

A tak sú po osemnástich rokoch od vyčíňania Alžbety lesníci v šoku z vyčíňania ideológie, ktorá podľa ich odborných vedomostí, overených poznatkov a nadobudnutých skúseností nemá nič spoločné so zdravým rozumom a zodpovedným prístupom k prírodným hodnotám, ktoré patria nám všetkým.  

Jozef Marko

Naposledy zmenené: sobota, 19 november 2022 06:42
Prečítané: 3621
(12 hlasov)

Komentárov   

-8 # Marián Jasík 2022-11-20 00:52
Len fakticky pre redaktora.
Ad1) vo Vysokych Tatrach nelezi ani jedine uzemie patriace do Prirodnej rezervacie Pralesy Slovenska. Tato bola vyhlasena vylucne na pozemkoch v sprave Lesov SR
Ad2) Prirodna rezervacia Pralesy Slovenska nerovna sa vymapovany prales. Zvycajne je lokalita PR vacsia ako prales niekedy aj vyrazne vacsia. AA ano v ramci ppstupov pri projektovani chranenych uzemi su do niektorych lokalit PR zaradene aj porasty, ktor vznikli prčinením lesných hospodarov.
Toto nie je žiadne tajomstvo ani objav teplej vody pre toho, kto si veci skor akp o nich napise aj naštuduje.

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Slováci, ktorí majú doma plyn, si robia zásoby dreva: Podľa analýzy envirorezortu dostupnosť palivového dreva môže do roku 2050 klesnúť o desať percent

Slováci, ktorí majú doma plyn, si robia zásoby dreva: Podľa analýzy envirorezortu…

O čom sa píše

Zobrazenie:49468

Aj Slováci, ktorí majú doma plyn, si robia zásoby dreva. Majú na to dobrý dôvod, píše v titulku článku portál tnlive.sk...

TÝŽDŇOVKA: Lesomajitelia z Tulčíka si mysleli, že sú z najhoršieho vonku. Potom zistili, že v mladých porastoch stratili veľa stromov

TÝŽDŇOVKA: Lesomajitelia z Tulčíka si mysleli, že sú z najhoršieho vonku. Potom…

Aktuálne

Zobrazenie:11723

Obec Tulčík neďaleko Kapušian pri Prešove má 1 321 obyvateľov a dva lesy - Nižný les a Vyšný les. Miestni tak nazývajú lokality...

TÝŽDŇOVKA: Pri práci v lese takmer prišiel o ruku, ale ostal lesným robotníkom. Robota ho baví hoci vie, že les je nevyspytateľný a človek nie je v bezpečí ani v kabíne stroja

TÝŽDŇOVKA: Pri práci v lese takmer prišiel o ruku, ale ostal lesným…

Aktuálne

Zobrazenie:9666

Na začiatku nášho stretnutia mi počas rozprávania operátora LKT-čky, 32 ročného Michala Pasternáka, naskakujú zimomriavky. Na odvoznom mieste, v porastoch...

Slovensko v skupine desiatich krajín s najvyššiou mierou recyklácie plastových odpadov: Z celkového množstva odpadu z obalov tvorili papier a lepenka 40,8 percenta a drevo 16,2 percenta

Slovensko v skupine desiatich krajín s najvyššiou mierou recyklácie plastových odpadov: Z…

O čom sa píše

Zobrazenie:9524

V roku 2024 vzniklo v členských krajinách EÚ 81,5 milióna ton odpadu z obalov, čo predstavuje 181 kg na obyvateľa...

Analýza týždňa o vykurovaní rodinných domov palivovým drevom: Dlhodobo najlacnejší spôsob, ceny sa rôznia podľa regiónov a dodávateľov

Analýza týždňa o vykurovaní rodinných domov palivovým drevom: Dlhodobo najlacnejší spôsob, ceny…

O čom sa píše

Zobrazenie:9229

Vykurovanie rodinných domov palivovým drevom je dlhodobo najlacnejší spôsob zabezpečenia tepla, hoci prináša aj niektoré negatíva, ako je nutnosť skladovania...

TÝŽDŇOVKA: Slovensko má všetky predpoklady stať sa európskym lídrom v oblasti lesníctva a drevárstva, hovorí ocenený vedec

TÝŽDŇOVKA: Slovensko má všetky predpoklady stať sa európskym lídrom v oblasti lesníctva…

Aktuálne

Zobrazenie:8442

Tento týždeň som odovzdal do pripravovaného októbrového vydania časopisu LES & LETOKRUHY spracovaný rozhovor, ktorý bude súčasťou tématických článkov, venovaných...

Hlavné správy

TÝŽDŇOVKA: Pocta legendárnemu Petrovi Jarošovi, ikonickej Tisícročnej včele, výnimočným Hybiam a najväčšiemu urbáru na Slovensku s jeho inšpiratívnymi počinmi

TÝŽDŇOVKA: Pocta legendárnemu Petrovi Jarošovi, ikonickej Tisícročnej včele, výnimočným Hybiam a najväčšiemu…

Aktuálne

Keď som videl v roku 1983 ako študent 4. ročníka Gymnázia v Považskej Bystrici prvýkrát v kine nový film režiséra Juraja Jakubiska Tisícročná...

Prečítajte si viac
Priemerná cena stojaceho dreva vo Veľkej Británii za posledný rok prudko klesla: Pokles zaznamenali aj ceny vlákniny a piliarskej guľatiny

Priemerná cena stojaceho dreva vo Veľkej Británii za posledný rok prudko klesla:…

O čom sa píše

Nové údaje ukazujú, že priemerná cena stojaceho dreva vo verejných lesoch vo Veľkej Británii za posledný rok prudko klesla; pokles...

Prečítajte si viac
Lesy ČR zrekonštruovali ďalšie vodné nádrže a rybníky: Zadržia vodu v krajine, zmiernia sucho aj prívalové zrážky a podporia biodiverzitu

Lesy ČR zrekonštruovali ďalšie vodné nádrže a rybníky: Zadržia vodu v krajine…

O čom sa píše

Vodné nádrže Šanderka a Bítov aj Partizánsky a Neuheuserov rybník zrekonštruovali Lesy ČR na pomedzí Vysočiny a južnej Moravy. Zadržia...

Prečítajte si viac
Pre 345 žiadateľov 7 miliónov eur na zabezpečenie mimoprodukčných funkcií lesov: Vyplácanie finančných prostriedkov sa začalo 18. novembra 2026

Pre 345 žiadateľov 7 miliónov eur na zabezpečenie mimoprodukčných funkcií lesov: Vyplácanie…

Aktuálne

Súkromní obhospodarovatelia lesov získajú finančnú podporu na zabezpečenie mimoprodukčných funkcií lesov. Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) v rámci výzvy schválila pomoc...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora