TÝŽDŇOVKA: Pocta legendárnemu Petrovi Jarošovi, ikonickej Tisícročnej včele, výnimočným Hybiam a najväčšiemu urbáru na Slovensku s jeho inšpiratívnymi počinmi
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Keď som videl v roku 1983 ako študent 4. ročníka Gymnázia v Považskej Bystrici prvýkrát v kine nový film režiséra Juraja Jakubiska Tisícročná včela, bol som nadšený. Dielo vzbudilo vtedy obrovský ohlas. Pamätám si, ako sme na hodine slovenčiny diskutovali o dojmoch, ktoré v nás krásny film vyvolal.
Foto: Jozef Marko
Zľava Ing. Branislav Huntoš a Ján Pivko na mieste nakrúcania slávnych scén v Tisícročnej včele
Následne som si prečítal rovnomennú knihu Petra Jaroša - predlohu k napísaniu scenára. Znova som bol nadšený a po rokoch som sa k nej rád vrátil. Film som videl v televízii mnohokrát a považujem ho za národný kultúrny klenot. Kniha i film zapôsobili na mňa natoľko, že na Liptov sa odvtedy veľmi rád vraciam.
Peter Jaroš zomrel v nedeľu 8. novembra vo veku 86 rokov. V piatok 13. novembra sa vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave konala posledná rozlúčka so spisovateľom, scenáristom a dramaturgom Petrom Jarošom. Pokračovala na bratislavskom Ondrejskom cintoríne.
Pri príležitosti rozlúčky s touto legendou slovenskej literatúry uverejnil portál Teraz.sk posledný rozhovor s Petrom Jarošom, ktorý poskytol Jánovi Šmihulovi 21. januára 2025 pri príležitosti svojho životného jubilea. Spisovateľ Peter Jaroš má svojom konte má tri desiatky kníh, mnoho poviedok, televíznych scenárov a rozhlasových hier. S menom spisovateľa a scenáristu Petra Jaroša sa však spájajú najmä doslova ikonické diela Tisícročná včela a Pacho, hybský zbojník.
Kedy sa zrodila u rodáka z liptovskej obce Hybe túžba vykročiť cestou spisovateľa?
„V Hybiach sa narodilo viacero vynikajúcich umelcov - spisovateľov. Napríklad Július Lenko písal básne a prozaik Dobroslav Chrobák zase výborné poviedky. Boli to, takpovediac moji predchodcovia, ktorí ma inšpirovali k písaniu a ja som pokračoval v tejto ´hybskej tradícii´.
Keď som prišiel na Filozofickú fakultu do Bratislavy, profesor Rúfus, otec básnika Milana Rúfusa, mi povedal: ´Peter, poznám Tvojho otca, s ktorým sme chodili na múračky - mali svoje murárske partie, ako bolo v tom období zvykom - tak dúfam, že sa budeš zaujímať aj o iné veci ako o murárčinu.
Tak i bolo a ja som sa postupne dostal k písaniu, ktoré sa stalo mojou profesiou. Talent som zdedil po mame, ktorá bola výborná rozprávačka.“
S rodnou obcou Vás viaže veľmi silné puto - spomeniem predovšetkým román Tisícročná včela a poviedku Pacho, hybský zbojník. Na základe oboch vznikli rovnako mimoriadne úspešné filmy. Chceli ste aj týmito dielami vyznať lásku Hybiam?
„Áno, práve na tom mi záležalo a myslím si, že do istej miery sa mi to aj podarilo. Pachom a Tisícročnou včelou som chcel vzdať hold Hybanom - rodákom, avšak nielen im, ale celému Hornému Liptovu a prispieť tým k jeho poznaniu.“
Tento týždeň som bol v obci Hybe, ktorá sa stala známou aj vďaka slávnymi rodákom. Narodili sa tam napríklad spisovateľ Dobroslav Chrobák, básnik Július Lenko a herci Ivan Rajniak, Ondrej Jariabek, Slavo Záhradník a Teodor Piovarči. Stretol som sa so štyrmi členmi výboru Urbárskeho pozemkového spoločenstva Hybe – predsedom Ing. Branislavom Huntošom, podpredsedom Jánom Pivkom, Ing. Katarínou Chválovou a Ľubošom Šuchtárom.
Ten mi povedal, že syn Petra Jaroša Martin je autorom scenára seriálu Vraždy v dolinách, ktorý má v súčasnosti úspech na televíznych obrazovkách. „Peter Jaroš Tisícročnou včelou zviditeľnil Hybe, jeho syn Martin zviditeľnil Vraždami v dolinách celý Liptov, pretože seriál bol natáčaný v Jánskej doline, Žiarskej doline i v Demänovej s prekrásnymi zábermi,“ povedal mi Ľuboš Šuchtár.
Administratívny pracovník Urbárskeho pozemkového spoločenstva Hybe Ľuboš Šuchtár sa osobne zúčastnil nedávneho pohrebu Petra Jaroša. Počas jeho pochovávania z ničoho nič padol na cintoríne strom. Nepršalo, nefúkal vietor, ozvalo sa zaprašťanie a niekto ešte stihol skríknuť Pozor! Nikomu sa našťastie nič nestalo, iba jedného pána pritlačili spadnuté konáre k lavičke, na ktorej sedel.
„Vedľa hrobu Petra Jaroša je pochovaný Martin Ťapák, s ktorým spolu robili film Pacho, hybský zbojník. Strom, ktorý spadol smerom k hrobu Petra Jaroša, rástol na priestranstve medzi hrobmi týchto dvoch osobností,“ dodal Ľuboš Šuchtár.
Pár metrov od urbárskeho domu v Hybiach sa nachádzajú stará kováčska dielňa a drevená studňa. Na tomto mieste boli nakrúcané viaceré scény Tisícročnej včely. Ešte predtým, ako som tam odfotil Branislava Huntoša a Jána Pivka, som si na stretnutí s urbárnikmi uvedomil, že nielen obec Hybe je výnimočná, ale aj miestne urbárske pozemkové spoločenstvo. Napríklad už len tým, že je s výmerou lesných pozemkov, presahujúcou 4 300 hektárov, najväčším urbárom na Slovensku. V januári 1991 bolo zrejme vôbec prvým pozemkovým spoločenstvom u nás, ktoré obnovilo vlastníctvo majetku po predkoch, získané ešte v roku 1921.
Z množstva zaujímavostí o hospodárení Urbárskeho pozemkového spoločenstva Hybe, o ktorých sa čitatelia dočítajú v rubrike Neštátne lesy v časopise LES & Letokruhy, chcem upriamiť v dnešnej Týždňovke pozornosť na dva inšpiratívne počiny urbárskeho výboru.
Každý rok vydáva Správu o hospodárení za uplynulý rok nazvanú URBÁRSKY HLAS, ktorú dostávajú podielnici spolu s pozvánkou na valné zhromaždenie. Prehľadným spôsobom a vo farbe, s využitím tabuliek, grafov a fotografií informuje na 20 stranách o všetkom podstatnom, čo by mali podielnici o spravovaní ich majetku vedieť.
Výborníci z Hýb sa však nespoliehajú len na prezentovanie údajov na papieri. Podielnikom pravidelne ponúkajú možnosť vidieť na vlastné oči priamo v teréne, aké sú dosiahnuté výsledky zrealizovaných postupov a opatrení v lesných porastoch za uplynulý rok a oboznámia ich s najbližšími zámermi. Z celkového počtu 862 podielnikov (z toho približne 300 žije v Hybiach) využíva túto možnosť takmer stovka, takže účastníci týchto užitočných exkurzií zaplnia dva autobusy.
Jozef Marko

















