TÝŽDŇOVKA: Pri práci v lese takmer prišiel o ruku, ale ostal lesným robotníkom. Robota ho baví hoci vie, že les je nevyspytateľný a človek nie je v bezpečí ani v kabíne stroja

„Stál som so strojom na úzkej zvážnici vo svahu, sťahoval som drevo z porastu a po napnutom lane mi orezaný buk vletel rovno do kabíny ponad štít. Narazil do stĺpika a to mi zachránilo život, pretože inak by ma prebil. V kabíne ma po náraze kmeňa celého popučilo, ruka mi držala len na jednej kosti. Rok som bol na maródke, teraz som polovičný invalid, ale v lese pracujem ako živnostník ďalej.

Stalo sa mi to mesiac pred svadbou, ženil som sa s rukou v sadre. Mame, manželke a bratom sa nepáčilo, keď som sa po úraze vrátil k tejto robote. Žijeme ďalej, mám malého syna, nasťahovali sme sa do nového dreveného zrubu. A hoci moja žena nie je spokojná, že znova pracujem v lese, v tomto som tvrdohlavý. Robota v hore ma baví aj keď viem, že les je nevyspytateľný a človek nie je v bezpečí ani v kabíne stroja,“ hovorí Michal Pasternák.

„Mesačne robíme vyše 500 kubíkov a ľavá ruka ma zvykne potom dosť bolieť,“ konštatuje Michal Pasternák. Pavol Pasternák doplní svoju skúsenosť: „Keď už cez deň robíme veľa, rozbolí ma rameno alebo koleno. Vtedy si povieme, že na dnes stačilo. Ale stáva sa, že môžete robiť po celý deň a telo sa neozve.

Za peniazmi sa netreba hnať, prvoradá je rodina. Boli časy, že sme robili od pondelka rána do soboty večera a voľno sme mali len vtedy, keď pršalo. Obaja sme chceli zarobiť, aby sme si mohli postaviť vlastné domy. Ale vekom sa človek na to pozerá inak.

Teraz si aj voľno vieme urobiť pre rodinu, ak to potrebuje. Ak mi treba byť v utorok s deťmi doma, tak idem do roboty v sobotu. Takže veľká miera slobody je výhodou práce v lese na živnosť, ale potom sú to už len nevýhody. Na všetky odvody mesačne platím 500 eur a všetko, čo v práci potrebujem, si musím kupovať sám. Náklady mám teda vysoké.“

Rozprávame sa aj o tom, akú perspektívu má náročná profesia lesného robotníka so všetkými spomenutými plusmi aj mínusmi pre mladých ľudí, ktorí vo všeobecnosti dávajú prednosť pohodlnejšej a lepšie platenej práci. Česť výnimkám, ako sú práve bratia Pasternákovci. Počuli také aj onaké názory. Jedni hovoria, že po tom, ako si vyskúšali inú prácu ako v ťažbe a približovaní dreva, by sa už do lesa nikdy nevrátili.

Sú však aj príklady opačné. Tí, čo si vyskúšali niečo iné, ako robiť v hore, si uvedomili, že hora im chýba a vrátili sa do nej natrvalo. Michal Pasternák pozná chlapov, ktorým pred očami otca privalil strom. Predali traktor a zamestnali sa inde. Ibaže po pol roku sa vrátili k tejto nebezpečnej profesii. „Myslím, že vždy sa nájdu takí ľudia, ktorí budú robiť túto prácu a budú ju robiť dobre,“ je presvedčený Michal Pasternák. Aj po stretnutí s oboma mladými lesnými robotníkmi, bratmi Pasternákovcami, som o tom neochvejne presvedčený tiež.

Reportáž zo stretnutia s nimi v lesných porastoch pri Podhoranoch si budete môcť prečítať v časopise LES & Letokruhy.

Jozef Marko