Prihlásiť

Komentár: Šoky odborníka vo Vysokých Tatrách bezprostredne po 19. novembri 2004. Ekoaktivisti šokujú lesníkov aj dnes

Presne pred osemnástimi rokmi, 19. novembra 2004, zasiahla Tatry ničivá víchrica Alžbeta, ktorá nespôsobila iba obrovské materiálne škody, ale ako ukazuje čas, jej následky sú oveľa vážnejšie a ďalekosiahlejšie. Názory na to, ako pristupovať k manažmentu krajiny, sa totiž po nej spolarizovali natoľko, že rozdiely medzi nimi sa rokmi prehlbujú.

Doporučený Vysoké Tatry na historickej fotografii pred storočím a na fotografii M. Koreňa z roku 2004 pred novembrovou kalamitou  Zdroj: Ing. Milan Koreň, CSc. Vysoké Tatry na historickej fotografii pred storočím a na fotografii M. Koreňa z roku 2004 pred novembrovou kalamitou

V rovnakom roku Ing. Milan Koreň, CSc. oslavoval šesťdesiatku. Pri tejto príležitosti jeho kolegovia z Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u Štátnych lesov TANAP-u o ňom v bulletine napísali, že svojou odbornou, riadiacou a vedeckou činnosťou stelesňuje integráciu krajinnej ekológie a ochrany prírody. O necelý rok po vzniku kalamity, 5. novembra 2005, publikoval tento odborník v časopise TATRY na stranách 6 – 29 článok s titulkom: Vetrová kalamita 19. novembra 2004: Nové pohľady a konsekvencie. Článok bol uverejnený aj na internete: Štátne lesy TANAPu

Autor v úvode píše o troch šokoch. Prvý šok zažil na druhý deň ráno po víchrici na spiatočnej ceste z Horného Smokovca na pracovisko v Tatranskej Lomnici. Predierajúc sa vývratmi striedavo na Ceste Slobody a na trati Tatranskej elektrickej železnice, neveriac vlastným očiam, si utváral prvú predstavu o nebývalom rozsahu pohromy. Popis ďalšieho šoku citujeme z dobového textu.

Druhý šok. Zažil som ho tretí deň po pohrome. Významnú úlohu pritom zohrali printové a elektronické médiá, presnejšie autori publikovaných názorov, ktorí sa predbiehali v rozporuplných a nehodnoverných správach o jej príčinách. Dlho sa nevedeli zorientovať, a média publikovali všetko, čo sa do redakcií dostalo: Neadekvátny opis postihnutého územia ako „mesačnej krajiny“, nekompetentné vyjadrenia niektorých mimovládnych organizácií, žiaľ aj diletantské informácie tých, od ktorých by sme to najmenej očakávali.

Mediálna mláťačka vymlátila viac kúkoľa ako zrna. Treba ho prečistiť, prinajmenej preto, aby sme potomkom zanechali čo najčistejšie „zbožie“, z ktorého sa neotrávia tak ako my – priami svedkovia vetrovej pohromy 19. novembra 2004. Rovnako naši súčasníci si zaslúžia nazrieť do zákulisia predstavenia, ktoré sa dnes na verejnej scéne odohráva v réžii niekoľkých predstaviteľov slovenskej ochrany prírody.

Lesníci Štátnych lesov TANAP-u medzitým tvrdo pracovali a nemali čas reagovať na nezmyselné útoky a klamstvá. Veď bezprostredne po kalamite zamestnávali na záchranných prácach približne 840 pracovníkov, z toho 160 technicko-hospodárskych, medzi ktorými boli napríklad aj pracovníci Krkonošského národného parku a lesov hlavného mesta ČR Prahy. Používali pritom 125 traktorov, 8 harvesterov s forwardermi a 26 koní. Predpokladané náklady na bezprostredne odstránenie následkov kalamity vyčíslili na 31 miliónov Sk. Áno, my lesníci TANAP-u sme tu už dávno a hlboko pociťujeme spoluúčasť na vývoji tejto krajiny.“    

O treťom šoku sa autor zmieňuje v súvislosti s tým, že v druhom decembrovom týždni dostal list, v ktorom boli Odporúčania Slovenskej ekologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied Vláde Slovenskej republiky k riešeniu následkov prírodnej pohromy v Tatrách 19. novembra 2004. Odporúčania podpísalo šesť členov jej hlavného výboru. „Neviem, kto mu dal právo zastupovať všetkých členov, i tých, ktorí s týmito názormi nesúhlasia, neviem, ako je možné, že táto spoločnosť, ktorá sa považuje za vrcholnú vedeckú autoritu v oblasti ekológie a mala by teda svoje názory postaviť na serióznych argumentoch, manipuluje s mienkou verejnosti, dokonca s mienkou Vlády SR a prečo namiesto vedeckého vysvetľovania faktov sa uchyľuje k politikárčeniu,“ opäť citát z článku M. Koreňa.  

Prešlo osemnásť rokov a lesnícki odborníci sú šokovaní aj dnes tým, čo dokážu ekoaktivisti presadzovať v mene ochrany prírody. Vyhlasujú napríklad, že iba prales a prírodný les (mimochodom, viaceré lesné porasty napríklad vo Vysokých Tatrách a Nízkych Tatrách, ktoré boli nedávno zaradené do Prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska, nevytvorila samovoľne príroda, ale cieľavedome ich založili a vychovávali lesníci) dokáže dať človeku všetko, čo potrebuje. Nie je to pravda, pretože človek z pralesa a prírodného lesa bez odborného hospodárenia nedokáže získať kvalitnú drevnú surovinu, ktorú bytostne pre svoj život potrebuje. Pritom lesníkmi odborne obhospodarované lesy produkujú okrem nej aj dostatok pitnej vody a čistého vzduchu.

Ekoaktivisti sú dnes schopní tvrdiť, že plnohodnotný je iba prirodzene sa obnovujúci les, bez prispenia človeka, teda bez vysádzania sadeníc. Obhajujú tým bezzásahový režim, ktorý napríklad v Javorovej doline vo Vysokých Tatrách spôsobil, že po odumretí lesných porastov, ponechaných na samovývoj a následnej degradácii pôdneho krytu sa les na holé skaly bez pomoci človeka už nikdy nevráti.

A tak sú po osemnástich rokoch od vyčíňania Alžbety lesníci v šoku z vyčíňania ideológie, ktorá podľa ich odborných vedomostí, overených poznatkov a nadobudnutých skúseností nemá nič spoločné so zdravým rozumom a zodpovedným prístupom k prírodným hodnotám, ktoré patria nám všetkým.  

Jozef Marko

Naposledy zmenené: sobota, 19 november 2022 06:42
Prečítané: 970
(12 hlasov)

Komentárov   

-8 # Marián Jasík 2022-11-20 00:52
Len fakticky pre redaktora.
Ad1) vo Vysokych Tatrach nelezi ani jedine uzemie patriace do Prirodnej rezervacie Pralesy Slovenska. Tato bola vyhlasena vylucne na pozemkoch v sprave Lesov SR
Ad2) Prirodna rezervacia Pralesy Slovenska nerovna sa vymapovany prales. Zvycajne je lokalita PR vacsia ako prales niekedy aj vyrazne vacsia. AA ano v ramci ppstupov pri projektovani chranenych uzemi su do niektorych lokalit PR zaradene aj porasty, ktor vznikli prčinením lesných hospodarov.
Toto nie je žiadne tajomstvo ani objav teplej vody pre toho, kto si veci skor akp o nich napise aj naštuduje.

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Komentár: Ochranársky luxus v príbehu o jednej streche, v ktorom do seba všetko zapadá. Dokedy ešte?!

Komentár: Ochranársky luxus v príbehu o jednej streche, v ktorom do seba…

Aktuálne

Zobrazenie:7769

Presne o týždeň si pripomenieme 18. výročie vyčíňania veternej smršte Alžbeta v Tatrách. Dnes si pripomeňme, čo nasledovalo po nej, presnejšie...

TÝŽDŇOVKA: Náročná a riziková profesia v lesnom hospodárstve. Prečo nemá zastanie?

TÝŽDŇOVKA: Náročná a riziková profesia v lesnom hospodárstve. Prečo nemá zastanie?

Aktuálne

Zobrazenie:6507

Pracujú častokrát v náročných terénoch a poveternostných podmienkach. Práca lesného robotníka v ťažbe dreva patrí k najrizikovejším profesiám. Zhodou nešťastných okolností sa smrteľné úrazy...

Slovenská poľovnícka komora: Nový národný rekord jeleňa z Poľany – 253,28 bodov CIC

Slovenská poľovnícka komora: Nový národný rekord jeleňa z Poľany – 253,28 bodov…

Aktuálne

Zobrazenie:4428

Slovenská poľovnícka komora v spolupráci s Generálnym riaditeľstvom LESY SR, š. p. v Banskej Bystrici dnes zorganizovala hodnotenie významnej trofeje...

Názor: Ochrana prírody je nadradená všetkému? Podľa niektorých ľudí zrejme aj strave a spánku ľudí v teple

Názor: Ochrana prírody je nadradená všetkému? Podľa niektorých ľudí zrejme aj strave…

Aktuálne

Zobrazenie:3404

Pred časom nám počas verejných protestov proti novele zákona o ochrane prírody a krajiny, takzvanej reforme národných parkov, minister životného prostredia Ján...

Názor: Obyvatelia obce Liptovské Revúce sa cítia byť v procese zonácie Národného parku Veľká Fatra podvedení

Názor: Obyvatelia obce Liptovské Revúce sa cítia byť v procese zonácie Národného…

Aktuálne

Zobrazenie:3199

Prvá písomná zmienka o obci Liptovské Revúce je datovaná v roku 1233. Od tohto roku obyvatelia obce obhospodarovali a starali sa o lúky, pasienky...

Zastaraná technika v lesnom hospodárstve: Priemerný vek kolesových traktorov je až 20 rokov, majú dávno po svojej životnosti a mali byť už najmenej trikrát obmenené

Zastaraná technika v lesnom hospodárstve: Priemerný vek kolesových traktorov je až 20…

O čom sa píše

Zobrazenie:2358

V roku 2019 novelizovaný zákon o lesoch zaviedol ako hlavný spôsob obhospodarovania lesov v Slovenskej republike ich prírode blízke hospodárenie. Tento...

Hlavné správy

Dvanásti ministri životného prostredia sú za zachovanie právnej ochrany vlka dravého: Prirodzená bariéra pred pandémiou AMO a premnožením raticovej zveri

Dvanásti ministri životného prostredia sú za zachovanie právnej ochrany vlka dravého: Prirodzená…

O čom sa píše

Ministri životného prostredia z 12 členských štátov Európskej únie sa zhodli na výzve Európskej komisii, aby uchovala súčasný stav ochrany vlka dravého...

Prečítajte si viac
Drevená stavba roka: Stavať z dreva má zmysel, s výhodami pre zákazníkov aj našu planétu

Drevená stavba roka: Stavať z dreva má zmysel, s výhodami pre zákazníkov…

O čom sa píše

Nadácia drevo pre život otvorila v januári tohto roka po 13-krát brány súťaže Drevená stavba roka, v ktorej sa architekti, dizajnéri a stavitelia...

Prečítajte si viac
Iniciatíva Čistý revír = čistá príroda: Poľovníci vyzbierali minulý rok z prírody 270 ton odpadu

Iniciatíva Čistý revír = čistá príroda: Poľovníci vyzbierali minulý rok z prírody…

Aktuálne

V roku 2022 vyhlásila Slovenská poľovnícka komora (SPK) spolu s redakciou Halali už 4. ročník iniciatívy Čistý revír = čistá príroda. Do...

Prečítajte si viac
Názor: Obyvatelia obce Liptovské Revúce sa cítia byť v procese zonácie Národného parku Veľká Fatra podvedení

Názor: Obyvatelia obce Liptovské Revúce sa cítia byť v procese zonácie Národného…

Aktuálne

Prvá písomná zmienka o obci Liptovské Revúce je datovaná v roku 1233. Od tohto roku obyvatelia obce obhospodarovali a starali sa o lúky, pasienky...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora