Vedci z 50 výskumných skupín z celého sveta: Množstvo uhlíka, uvoľneného z mŕtveho dreva, zodpovedá celosvetovým emisiám z fosílnych palív

V rámci projektu, na ktorom sa podieľalo 50 výskumných skupín z celého sveta vrátane Mikrobiologického ústavu Akadémie vied ČR, vedci tiež vôbec prvýkrát spočítali, akou mierou sa na rozklade mŕtveho dreva podieľa hmyz. V 55 lesných lokalitách nachádzajúcich sa na šiestich kontinentoch vedci rozložili drevo viac ako 140 druhov stromov, aby posúdili vplyv klímy na rýchlosť jeho rozkladu. Polovica dreva bola umiestnená v sieťových klietkach. Tieto klietky jednak zabránili hmyzu, aby sa na rozklade podieľal, no zároveň umožnili kvantifikovať, aký podiel má na rozklade dreva.

Živé stromy pohlcujú značné množstvo oxidu uhličitého z atmosféry a ukladajú ho do pôdy. Hrajú tak dôležitú úlohu pri ochrane klímy. O osude rozkladajúceho sa dreva mŕtvych stromov v globálnom kolobehu uhlíka sa však doteraz vedelo len málo. Rozklad dreva a recyklácia živín v ňom obsiahnutých pritom patria k najdôležitejším procesom, ktoré v lesoch prebiehajú.

Získané údaje ukazujú, že rýchlosť rozkladu mŕtveho dreva a podiel hmyzu sú veľmi závislé od klímy a s rastúcou teplotou sa zvyšujú. Vyššie množstvo zrážok urýchľuje rozklad v teplejších oblastiach a spomaľuje ho v oblastiach, kde sú teploty nižšie.

"Odhadujeme, že z mŕtveho dreva sa ročne celosvetovo uvoľní približne 10,9 gigaton uhlíka. Časť uhlíka sa pritom absorbuje do pôdy, ďalšia časť sa uvoľňuje do atmosféry. Množstvo uhlíka uvoľneného z mŕtveho dreva zhruba zodpovedá celosvetovým emisiám z fosílnych palív," citovala TASR Petra Baldriana z Mikrobiologického ústavu Akadémie vied ČR, ktorý dodal, že vzhľadom na pokles rozmanitosti hmyzu v dôsledku klimatických zmien sa ukazuje, že zmena klímy má potenciál významne ovplyvniť rozklad dreva a tým aj globálnu bilanciu uhlíka.