Situácia s premnoženou zverou je v Česku neudržateľná: V čom je základný problém?

Škody na lesných porastoch sa odhadujú zhruba na štyri miliardy korún, zver napríklad poškodzuje mladšie porasty a znemožňuje tým obnovu lesa.  „Malé stromky mají ukousané vrcholové pupeny, jsou poničené vytloukáním. Porosty ve stavu mlazin, tyčovin i mladých kmenovin olupují jeleni, divoká prasata zase rozrývají louky,“ popisuje situáciu D. Pitek.

To, koľko zveri v Česku reálne je, dobre ukazujú dáta Českého štatistického úradu o odlovoch, ktoré neustále stúpajú. „Normovaný stav, tedy počet daného druhu, který území České republiky unese, je u prasete divokého asi 12 tisíc kusů. A v roce 2017, kdy to kulminovalo, se ulovilo na 230 tisíc divokých prasat,“ uvádza D. Pitek.

Výška odlovu sa stanovuje podľa jarného sčítania zveri, ktoré vykonávajú užívatelia poľovných revírov. Tu však podľa Pitka dochádza k zatajovaniu skutočného počtu zveri. Naproti tomu v Nemecku alebo v Rakúsku sa úlovok plánuje podľa spôsobených škôd v lesoch, ktoré zisťujú komisie.

Škody sa pritom netýkajú len súkromníkov, ale aj štátnych lesov: „Lesy ČR mají náklady na ochranu kultur, které k tomu můžeme připočíst, v řádu dvou miliard korun za poslední dva roky jen na oplocenky. Po uživatelích honiteb požadovali náhrady jen ve výši 30 milionů korun a z pronájmů mají kolem 265 milionů. Takže příjmy oproti výdajům jsou pro tento státní podnik asi desetinové,“ vypočítava D. Pitek.

Základný problém vidí v tom, že poľovníctvo je oddelené od lesného a poľnohospodárskeho hospodárenia. „Většina vlastníků lesů, polí a luk se k výkonu práva myslivosti vůbec nedostane. Nebo jen obtížně,“ vysvetľuje D. Pitek s tým, že hranicou pre vznik poľovného revíru je vlastníctvo súvislých 500 hektárov poľovných pozemkov.

Link na celý článok: Přemnožená zvěř způsobuje miliardové škody, malí vlastníci jsou pasivními diváky, kritizuje zemědělec | iROZHLAS - spolehlivé zprávy