Samosprávy, lesníci a dotknuté subjekty z Muránskej planiny: Komerčný a agresívny cestovný ruch môže regiónu ublížiť

Zarážajúcim je však tvrdenie bez odborných analýz, že lesníctvo nedokáže generovať dostatok príjmov, aby Gemer prosperoval a že lesníctvo v regióne nemá budúcnosť. Cestovný ruch rastie vraj ročne o 20 % a v ňom je príležitosť pre región. Je potrebné uviesť, že nikto nie je v regióne proti rozvoju cestovného ruchu. Musí mať však hlavu a pätu. Potrebuje dôkladnú analýzu a musí byť trvalo udržateľný. Progresívny cestovný ruch sa už v dnešnej dobe nemôže merať z ubytovacích, stravovacích zariadení, ale vstupujú doň aj sociálne a enviromentálne faktory a už vôbec nemôže závisieť od eurofondov.

Masový turizmus zanechal za sebou v mnohých destináciách enviro záťaže v podobe nadbytočných ubytovacích, stravovacích a parkovacích kapacít. Niektoré destinácie jednoducho v tvrdej konkurencii vyšli z módy. Je to presne to, na čo upozorňujú samosprávy, lesníci a všetky dotknuté subjekty v regióne Muránskej planiny. Komerčný agresívny cestovný ruch na tak malom území ako Muránska planina jej môže silne ublížiť. Preto je dôležitá rovnováha a diverzifikácia činností, ktorými sa ľudia v regióne živia. Špecializovaný turizmus ustupuje od masovej formy a mäkký jednodňový turizmus na Muránskej planine nikoho neuživí.

Riešenie - rovnováhu nárokov, udržateľnosti, diverzifikácie navrhujú samosprávy, lesníci a dotknuté subjekty. Je to Národný park s rozlohou cca 11 000 ha s vytvorenou 50% bezzásahovosťou a s dobrým výhľadom na 75% bezzásahovosť so všetkými doterajšími rezerváciami. Druhá polovica územia - tiež cca 11 000 ha by tvoril Prírodný park so zelenými smrečinami síce s nízkou autoregulačnou schopnosťou, ale s jemným agrolesníckym hospodárením.

Obrovská výmera a zachovalosť prírody amerických národných parkov zaručuje vysoký stupeň samoregulácie ich ekosystémov cez uplatňovanie bezzásahového režimu. Na Slovensku pri malej výmere, zanedbateľnej pôvodnosti a veľkej hustote osídlenia sme však od tejto reality na míle vzdialení. Tak isto ako lesníci nemôžu ťažiť drevo bez limitov, tak isto nemôže ani ochrana prírody počítať s neobmedzeným rastom cestovného ruchu (mäkký turizmus je synonymom limitovaného). Ak sa stanoví limit – maximálny denný počet turistov, je ľahké vypočítať potrebnú infraštruktúru a teda aj možný počet ľudí, ktorý sa môže turizmom v regióne uživiť. Z predbežných počtov možných návštevníkov vyplýva, že samotný bezzásah ako všeliek takto nevytrhne región z biedy.

Švajčiarsko patrí medzi najvyspelejšie krajiny sveta a má jeden miniatúrny národný park Engadin (70km²). Je to štát s vysokou hustotou obyvateľstva, ktorý kategoricky odmieta alibistickú teóriu veľkoplošnej bezzásahovosti. Na celom svojom území však dôsledne uplatňuje filozofiu trvalého využívania obnoviteľných prírodných zdrojov. A čo naše malé chudobné Slovensko? Budeme počúvať pár demagógov o prospešnosti bezzásahu? Svoje úsilie nech zamerajú na enviro záťaže a kolektivizáciou resp. „verejným záujmom“ zničenú poľnohospodársku krajinu. Tam je potrebné zaoberať sa pretriasanou biodiverzitou.

S pozdravom za Zelenú Muránsku planinu.

Pätnásť samospráv, lesníci a ostatné dotknuté subjekty regiónu Muránskej planiny