Reakcia na článok: „Riaditeľ Národného parku Muránska planina: Cestou je turizmus, nie lesné hospodárstvo“

Polemika o tom, ktoré naše pohorie „má na to, aby bolo národným parkom“, je postavené na celkom pochybných základoch. Kritériá IUCN sú jasné (Plánovanie a manažment chránených území zakomponovať do regionálnych plánov a okrem toho byť v súlade aj s plánovaním na miestnej úrovni. Ochrana prírodných oblastí a krajinársky hodnotných území národného a medzinárodného významu na duševné, vedecké, výchovné, turistické alebo zotavovacie účely. Trvalé zachovanie charakteristických príkladov fyzickogeografických regiónov, biocenóz, genetických zdrojov a druhov v čo najprírodnejšom stave, pričom je súčasne zaručená ekologická stabilita a rozmanitosť.

Také usmerňovanie duševných, výchovných, kultúrnych a rekreačných záujmov návštevníkov, pri ktorom sa územie zachováva v prírodnom alebo takmer prírodnom stave. Oddych sa v týchto územiach zakladá predovšetkým na zážitku z vnímania nedotknutej prírody. Ukončenie a vylúčenie ďalšieho nevhodného alebo nadmerného využívania, ktoré je v rozpore s účelom vyhlásenia. »Využívanie« zahŕňa poľovanie a rybárstvo. Ohľad na potreby domácich obyvateľov, vrátane ich využívania dostupných zdrojov na uspokojovanie ich životných potrieb v takej miere, ktorá nemá žiadne škodlivé účinky na ostatné manažmentové ciele. Územie musí predstavovať charakteristický príklad prírodnej oblasti...

Územie musí byť dostatočne veľké na to, aby obsahovalo jeden alebo viacero ucelených ekosystémov, ktoré neboli podstatne zmenené prebiehajúcim nevhodným alebo nadmerným využívaním) a ich účelová interpretácia je typická od začiatku procesu zonácie. Sú splnené kritériá, ktoré majú byť splnené na vyhlásenie národného parku? Vôľa nechať do budúcna 50% územia na prírodu je možné hocikde, hocikedy. Treba naozaj len politickú vôľu. Teda aj na námestí v Revúcej. Len čo to prinesie? Použijem ešte absurdnejšie prirovnanie – môžeme nechať 50% všetkých chovaných psov nechať na prírodu? Že je to pritiahnuté za vlasy? Áno, presne tak, ako vyhlasovať bezzásahové územie na pozemkoch, ktoré sú storočia obhospodarované, to čo na nich rastie je človekom zmenené. Prirodzene sa to dokáže vrátiť do stavu divočiny, ale za akú cenu? Dočasného rýchleho rozvratu zdravého, aj keď pozmeneného lesa a strata takmer všetkých ekosystémových služieb zdravého zeleného lesa na určité obdobie.

Pokiaľ voda neodplaví tenkú vrstvu pôdy (viď Javorovú dolinu v Belianskych Tatrách), vznikne najprv húština z pionierskych drevín, ako je breza, osika, vŕba, niekde nastúpi agresívny buk, až následne sa uchytia dreviny, ktoré sú na danom stanovišti doma. Aj to len v prípade, že niekde naokolo ešte rastú. Žiaľ, na Muránskej planine je problém s obnovou jedle. Je tu doma a pokiaľ sa jej nepomôže, nemá odkiaľ prísť, navyše zver jej bez pomoci nedá šancu na prežitie. Ten problém obnovy „divočiny“ je totiž komplikovanejší, ako to nechať len na prírodu bez toho, aby to nemalo dlhodobé následky.

Otázkou ešte je, prečo sa na Slovensku máme riadiť pravidlami mimovládnej organizácie? Je ich vo svete všakovakých veľa, s rôznym zameraním, smerovaním, poslaním. Bez toho, že by som sa chcel niekoho dotknúť, zas rečnícka otázka: prečo neprejde celé Slovensko na vegetariánsku stravu? Je to moderné, zastrešené rôznymi zoskupeniami, pri chove hospodárskych zvierat vznikajú skleníkové plyny s dopadom na klimatickú zmenu, ničí sa biotop, kde by mohla byť divočina... Že časť lekárov, teda odborníkov, má na to svoj názor? Aj na ponechanie nepôvodných lesov na samovývoj existujú názory odborníkov. Len ich prehlušia nezmysly o vše riešiacom bezzásahu.

Nuž a tie nekorektné informácie?

Prvou od pána riaditeľa je že „v prípade neštátnych subjektov sme sa vedeli dohodnúť úplne stopercentne...“ Ja som sa pýtal pani primátorky Tisovca a o žiadnej dohode nevie. Pýtal som sa niektorých drobných vlastníkov pozemkov a tak isto o žiadnej dohode nevedia. Takže pán riaditeľ, nekorektný ste vy!

Druhou nekorektnou informáciou je, že „prebehlo stretnutie na úrovni riaditeľov Lesov SR a štátnej ochrany prírody, kde sa dohodli, akou formou sa ideme ďalej rozprávať o zonácii“. Ak považuje pán riaditeľ NP MP stretnutie k Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, na ktorom sa predstavili Pilotné rozvojové projekty mäkkého turizmu pre NP Poloniny a NP Muránska planina, za stretnutie, kde sa dohodlo, akou formou sa ideme ďalej rozprávať o zonácii, tak je to vážna dezinformácia. Naopak, keď sa upozorňovalo na to, že aj projekty mäkkého turizmu sa budú musieť prispôsobiť zonácii, tak tá sa v tomto považuje za nepodstatnú. Na stretnutí som bol z poverenia generálneho riaditeľa Lesov SR a nezaregistroval som žiadnu dohodu, ako sa ide ďalej o zonácii rozprávať. A o inom stretnutí a dohode nevie ani generálny riaditeľ Lesov SR.

Častým argumentom je potreba chrániť biodiverzitu. Tak otázočka – keď máme na Slovensku najvyšší index biodiverzity v rámci Európy (viď internetovú stránka Dohovoru o biologickej diverzite Convention of Biological Diversity https://www.cbd.int/gbo1/annex.shtml ), robíme tu niečo zle? Ten najvyšší index je vďaka či napriek tomu, ako sa tu posledných dvestopäťdesiat rokov nakladalo s prírodnými hodnotami? Keby sa lesy drancovali, ako sa často v médiách hospodárenie v lesoch prezentuje, asi by sme na špičke v rámci Európy neboli. Takže prestaňme klamať verejnosť. Lesníctvo sa posúva k prírode blízkemu hospodáreniu, k prebudove nepôvodných lesov na prírodné, ale chce to trpezlivé, jemné a opatrné lesnícke opatrenia, stále na „lesníckom úseku žijú vzácne živočíchy a sú tam zachované“. Nie bezzásahom sa biodiverzita zvýši či zastabilizuje.

Obmedzenie budovania turistickej infraštruktúry v národnom parku zo strany vlastníkov a obhospodarovateľov je tak isto dezinformácia. Budovaniu náučného chodníka na Muránsky hrad nikto nikdy nebránil. Zato návrh starostu Muráňa na sprístupnenie Javorníkovej doliny pri dodržaní zásad, ktoré nastaví správa národného parku, je blokovaný dodnes. A ako vždy, zrejme ide o peniaze. Lebo keď som našiel strážcu prírody, ako komerčne sprevádza turistu na fotografovanie koní a ktorý sa pohyboval mimo vyznačeného turistického chodníka (kone sú mimochodom v správe Lesov SR), tak správa národného parku jeho aktivitu „zakryla“ mimoriadnou ochrannou službou.

Matematika asi tiež nebude silnou stránkou pána riaditeľa. Pokiaľ by jeho tvrdenie o 20% ročnom náraste za roky 2014 až 2019 bola pravda, turistov by tu malo byť viac ako 42 tisíc.  A ako tomu prispela správa národného parku? Nebol to náhodou dobrý marketing vlastníka rekreačného strediska na Prednej hore? To je však vedľajšie. Dôležitejšie je, že sám pán riaditeľ sa vyjadril, že návštevnosť bude regulovaná, lebo nikto tu nechce nával turistov ako napríklad v Slovenskom raji. Tak nech pán riaditeľ zverejní, ako si to predstavuje, nech budúci turisti vedia, čo ich čaká. Pritom aké sú podľa neho najnavštevovanejšie lokality? Všetko človekom vytvorené – sysľovisko, hrad, ozubnicová železnica. Preto musí byť pre rozvoj turizmu riešením národný park?

Snáď len preto, že má pán riaditeľ množstvo mediálnych povinností a nie je zoológ, môžeme pochopiť jeho ďalšiu dezinformáciu – údajne ďalší muránsky endemit, mušku Mycetophila gemerensis. Keby bol zorientovanejší, asi by vedel o lokalite aj pri Rovaniemi vo Fínsku (viď https://laji.fi/en/view?uri=http:%2F%2Ftun.fi%2FNVO.LMM-Myc-689&highlight=http:%2F%2Ftun.fi%2FMY.10076679 ). Takže určite nejde o endemit Muránskej planiny. Ale kto nevie, uverí. Len je zaujímavé, že na Fabovej holi už nie je dôležitý hlucháň, ale muška. Zrejme preto, že hlucháň sa presťahoval do okolitých, lesníkmi obhospodarovaných lesov. Čiže zas dôkaz toho, že bezzásahový režim nie je ani pre hlucháňa riešenie.

Asi najnehoráznejšie vyznieva jeho tvrdenie, že „lesné hospodárstvo dnes nedokáže generovať dostatok príjmov, aby Gemer prosperoval...“ Prečo sa takto nevyjadruje aj pri priamom stretnutí s lesníkmi? Lebo argumenty nemá. Pritom lesníci už neraz prezentovali, že len na dvoch lesných správach v Muráni si za rok živnostníci vyfakturovali práce za viac ako 800 tis. €. Všetko ľudia, ktorí žijú v okolí Muránskej planiny a žijú z toho ich rodiny. Koľko turistov by muselo prísť, aby tu vzniklo pracovných miest pre cca 65 dnes uplatnených ľudí priamo v lesníckej výrobe, cca 20 THZ a ďalších cca 10 ľudí, ktorí sú na lesnícke činnosti naviazaní? Len pripomeniem, že sa plánuje regulácia turizmu.

Asi by bolo vhodnejšie, keby si pán riaditeľ pred zverejňovaním informácií ich pravdivosť overil a skutočnosti nazýval pravým menom a svoje dojmy neprezentoval ako skutočnosť. To bude oveľa korektnejšie.

Ing. Igor Viszlai

Člen petičného výboru Zastavme netransparentnú zonáciu Národného parku Muránska planina a predseda Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica