O duboch, okolo ktorých chodia pilčíci po špičkách: Vďaka lesníkom ostávajú mohykáni zachovaní pre budúcnosť

„Ale ak sa naň pozriem s úctou k jeho veku, ktorý odhadujem na 200 -250 rokov, ak vezmem do úvahy, že na mojom lesnom obvode rástol už vtedy, keď ešte neboli na svete ani moji prarodičia, zrazu je hodnota - no koľko? Čo všetko musel vidieť, koľkí okolo neho prešli, koľko stromov okolo seba videl padať a znovu rásť a znovu padať?

Je to jeden z mohykánov - dubov u mňa v lese. Mám ich zmapované všetky a už dávno sa ich nikto nedotýka. Aj pilčíci okolo nich chodia len po špičkách. Tieto mohykány stále rodia a v porastoch nachádzam ich potomkov, ktorí okamžite dostávajú status nedotknuteľných. A tak mám už aj storočných mládencov i päťdesiatročných pubertiakov či tridsaťročných drobcov. Stále nachádzam aj malé batoľatá, ku ktorým treba dať ešte kolík, aby ich robotníci nevyžali pri kosení buriny. Potichu dúfam, že aj z tejto drobotiny to poniektorí dotiahnu na tých dvesto rokov, keď mňa tu už dávno nebude.

Čo ma ale nesmierne teší je to, že nie som sama lesníčka, čo to takto robím. Vidím tento prístup aj u iných kolegov z vedľajších lesných správ, keď prechádzam okolo ich porastov. A tak sa duby -mohykáni už celé roky zachovávajú vďaka lesníkom pre budúcnosť,“ píše v statuse na sociálnej sieti Ing. Lenka Matejdesová.