Názor: Nekrčme chrbáty, ale začnime konečne tvoriť fungujúci systém

V súčastnosti však platná legislatíva vnáša do zmysluplnej práce lesníkov zmätok a v niektorých prípadoch aj zúfalstvo. S rozčarovaním mnohí z nás sledujú nie ako sa les vyvíja a tvorí sa jeho vysoký odolnostný potenciál, ale ako sa ničí a oslabuje jeho zdravotný stav a všetky funkcie, ktoré by za využívaní a postupov tradičného lesníctva posúvali lesné ekosystémy o niekoľko krokov dopredu a lesníci by prekvitali šťastím a nadšením z práce.  

Možno nemáte také skúsenosti ako ja, ale čím ďalej, tým viac ma súčasný stav v správe prírodných zdrojov utvrdzuje v potrebe čo najrýchlejšej zmeny celého sytému a legislatívy. Prácu, ktorú dnes mnohí z nás vykonávaju v územiach s vyšším stupňom ochrany, už nemožno považovať za starostlivosť o lesy.

Národný park sa stal v porastoch, v ktorých sme s radosťou nechávali stromy na dožitie a vytvárali rozmanité lesné ekosystémy, po prijatí súčasnej legislatívy „cirkusom“.  V národnom parku pomalované stromy ružovými farbami, číslami jedincami ochrany prírody, vytvárajú úžasný pohľad na chránené územie a sú novým prvkom a výplodom súčasného ministerstva životného prostredia. Je to úplne fantastické a očarujúce.

Viac ako 30 rokov som nechával na dožitie tisíce stromov bez nároku na nejaké peniaze a robil som to s radosťou, no po tom, čo som toto uvidel, prešla mi chuť z celého lesníctva. Pripadáte si ako idiot, ktorý nikdy v lese nebol a nevie, ako sa má oň postarať a navyše za túto spúšť si má ešte aj od štátu pýtať finančnú náhradu. Smutné na tom je, že nášmu ministrovi to je jedno a nechá nás plávať v kalných vodách. Vlastne sa nie je ani kde posťažovať a nikto sa za vás nepostaví. Tým, čo by mohli alebo mali ovplyvňovať alebo tvoriť fungujúci systém, to vyzerá byť jedno.

S označenými stromami sa nemôže ani pohnúť a rozhodnutia okresných úradov prikazujú pri pohybe všetko zdokumentovať a podať vysvetlenia, prečo sa s označenými stromami hýbalo. Takto sa naša práca v čase mení a zo zmysluplnej práce sa stávame len štatistami, ktorí iba evidujú nezmyselné veci, požehnané verejným záujmom.

Toto, čo sa deje v chránených územiach, ťažko znáša každý odborný lesný hospodár. Myslím, že tak ako ja sa s touto situáciou nikdy nezmieri, pokiaľ je táto činnosť jeho poslaním. Aj keď mnohí z nás už majú za roky zabehnutý systém práce, po tom, čo v chránených územiach zažívame, som presvedčený, že hoci je táto činnosť viazanou živnosťou, súčasnej situácii a obrode celého inštitútu odborného lesného hospodára by prospelo, aby bol menovaný ministrom a zároveň aj dozorom nezávislým na obhospodarovateľovi, a to aby zvýšilo aj dôveru v štátne lesy aj v tejto inštitúcii, aby odborný lesný hospodár nebol jej zamestnancom.

Lebo v súčastnosti odborný lesný hospodár nič neriadi a neusmerňuje, ale je to len postavička. A to isté platí aj pre vyhotoviteľov programov starostlivosti o lesy, ktorí tiež chudáci, keď sa na niečom dohodnú s obhospodarovateľom a odborným lesným hospodárom, ich projekt prejde minimálne troma inštitúciami a vyjadruje sa k nemu xy mimovladok a on, aby mu bolo zaplatené, tak všetko zmení a prepíše - vraj pre verejný záujem.

Nekrčme preto chrbáty a nenechajme sa byť bičíkom, ale začnime konečne tvoriť fungujúci systém, v ktorom každý z nás bude mať svoje miesto a poslanie.

Ing. Róbert Gombárik

Zdroj: status autora na sociálnej sieti