Národné lesnícke centrum – Ústav pre hospodársku úpravu lesov: Nezodpovedané otázky a riziká prebudovy porastov

Hospodárska úprava lesov reaguje pri vyhotovovaní PSL na PBH v lesoch cez identifikátor – model spôsobu obhospodarovania. Okrem klasického výberkového spôsobu obhospodarovania „v“ sa do praxe postupne zaviedli ďalšie spôsoby obhospodarovania „t“ – trvalo etážové porasty alebo porasty v prebudove na TVEP a v poslednej dobe pribudla aj možnosť vytvárania mozaikových lesov „m“ – mozaikový les alebo porast v prebudove na MOZL. Vyhotovenie PSL v systéme vekových tried je v súčasnosti, a predpokladám aj v najbližšej budúcnosti štandardom. Prechod HÚL na systém hrúbkových tried je len v štádiu výskumu a jeho overovania.

Aby sa uplatnil príslušný prírode blízky model obhospodarovania, je potrebné prejaviť záujem o príslušný spôsob obhospodarovania príslušným obhospodarovateľom lesa a teda naplnenie príslušného identifikátora. Tu podčiarkujeme, že bez záujmu obhospodarovateľa je v porastoch stanovený zákonom preferovaný spôsob obhospodarovania podľa stavu konkrétneho porastu. Prírode blízke obhospodarovanie (v zmysle zákona) sa bude navrhovať  len tam, kde bolo o takýto model obhospodarovania požiadané, alebo priamo vyplýva z právnych  noriem.

Rozhodnutie o prebudove porastov nesie viac nezodpovedaných otázok a tiež riziká, napríklad:

• Kto, kedy a akým spôsobom môže zaradiť lesný porast do prebudovy na prírode blízky les, tzn. zvoliť PBH v zmysle zákona?
• Je možné zaradiť ešte prebierkové porasty do prebudovy na prírode blízke lesy?
• Aká je záväznosť rozhodnutia hospodáriť PBHL vo vzťahu k vlastníkovi resp. obhospodarovateľovi lesa, vo vzťahu k dlhodobému hospodáreniu a dosiahnutiu cieľa, vo vzťahu k prípadnej podpore hospodárenia?

Čo sa týka rubných porastov, tak v zmysle §18 ods. 8 zákona to môže spraviť odborný lesný hospodár kedykoľvek úpravou programu starostlivosti. Ak prebierkové porasty budú zaradené do prebudovy a bude toto hospodárenie považované za PBH, tak sa uplatní § 23ods.15písm.d). V lesníckej praxi to môže znamenať, že sa realizuje prebudova na PBH v prebierkových porastoch je možné zakmenenie znížiť pod 0,70 tzn. aj na hodnotu napr. 0,30.

Súčasné legislatívne pravidlá umožňujú zásadnú zmenu hospodárenia v lesoch na Slovensku. Ale zásady hospodárenia a „pravidlá“ sú viac menej nejasné, nezáväzné, bez hodnotiacich parametrov budovania štruktúry lesa a regulatívov pri ťažbe dreva. Každý obhospodarovateľ lesa môže „využiť“ prírode blízke hospodárenie na „neobmedzenú“ ťažbu dreva.

Dôkazom toho je súčasná prax niektorých lesných hospodárov, kde v priebehu platnosti programu starostlivosti o lesy dochádza k úpravám programu, a to k zmenám hospodárskych spôsobov z podrastového rúbaňového na účelový, pričom intenzita ťažby na úrovni 30-40% zásoby porastov zostáva nezmenená! Výsledkom toho je celoplošná ťažba jednotlivým resp. hlúčikovým spôsobom, nežiaduce zníženie zakmenenia s následným celoplošným prirodzením zmladením následného porastu.

Iným príkladom je nezáväznosť dlhodobého hospodárenia prírode blízkym spôsobom. Počas platnosti jedného programu starostlivosti v porastoch s prírode blízkym hospodárením, kde následkom realizovanej ťažby došlo k celoplošnému prirodzenému zmladeniu, je pri obnove PSL vyžadovaný už nie prírode blízky spôsob hospodárenia s obnovnou dobou 50-60 rokov, ale klasický podrastový hospodársky spôsob s obnovnou dobou 30 rokov a to jeho posledná fáza – dorub.

Problematické je teda uplatňovanie PBHL bez zmeny výšky predpisu PSL v schválených plánoch do obdobia vyhotovenia nových PSL, v ktorých už budú zapracované príslušné modely PBHL prostredníctvom dopredu zvoleného spôsobu obhospodarovania. Až vtedy sa správne nastaví výška ťažby na dlhšiu obnovnú dobu a znemožní sa možné zneužitie zmeny hospodárskeho spôsobu, ako bolo vyššie uvedené.