Prihlásiť

Komentár: Čo sa skrýva za konfliktom lesníci verzus ochranári

Sucho, horúčavy a súvisiace epidémie podkôrneho hmyzu v posledných rokoch ovplyvnili stav lesov a hospodárenie v lesoch čelilo a aj čelí rozsiahlym škodám a ekonomickým stratám. Táto situácia musela nutne viesť k nárastu verejných diskusií o lesoch, čo ilustruje protichodné chápanie a navrhované riešenia súčasnej situácie ekologických zmien a rozčlenenie spoločenských požiadaviek na lesy.

Doporučený Ilustračné foto: Jozef Marko Ilustračné foto: Jozef Marko

Zatiaľ čo environmentálne faktory sú vykresľované ako hlavná príčina škôd v lesoch, ochrancovia prírody obviňujú aj lesníkov. Lesy sa prezentujú ako hlavný postihnutý a zároveň najdôležitejší faktor riešenia krízy v súvislosti s jej potenciálom zmierňovania klímy. Postupy lesného hospodárstva sú identifikované ako kľúčové nástroje, prispievajúce k týmto riešeniam.

Veľmi často je možné vidieť ale aj počuť diskusie o lesoch, ktoré sa zameriavajú na sporný význam medzi sektormi lesného hospodárstva a ochrany prírody. A to všetko na pozadí prebiehajúcich klimatických a spoločenských zmien. Ochrancovia súťažia o úspešnú pozíciu v mediálnej diskusii a ich  postavenie v médiách im umožňuje  aktívne prezentovať svoje perspektívy vo verejnom priestore.

Je pritom kontraproduktívne, že z pohľadu etiky novinárskych praktík by tieto mali poskytovať čitateľovi čo najneutrálnejšie a najobjektívnejšie informácie. Žiaľ, skutočnosť je iná. Novinári podstrkujú verejnosti len také skreslené a neúplné informácie, ktoré sledujú jediný cieľ – zvyšovanie sledovanosti. Z pohľadu sociálnych sietí tu vznikol priestor na bezduché a veľakrát emocionálne komentáre, ktorým chýba vecnosť a relevantnosť.

Médiá (okrem odbornej tlače) teda neprispievajú len k vytváraniu konfliktu, ale ovplyvňujú aj jeho samotný priebeh.

Pri diskusiách vychádza najavo silná polarizácia diskusie a zovšeobecňovanie protichodných strán. Zatiaľ čo lesnícky rámec odkazuje na prevládajúcu koncepciu neodčleniteľného multifunkčného lesníctva so zameraním na produkciu dreva, ochrana prírody je v protiklade s požiadavkami na uprednostňovanie ekologických záujmov prostredníctvom holistických prístupov manažmentu ekosystémov. 

Z pohľadu súčasných škôd lesnícky rámec propaguje prírodné faktory ako výlučnú príčinu súčasných výziev. Súčasne zdôrazňuje potrebu aktívneho obhospodarovania lesov, aby sa vyrovnali so súčasnými výzvami a vybudovali „klimatické lesy “, ktoré sa nielen prispôsobia meniacemu sa podnebiu, ale tiež zmiernia účinky klimatických zmien z dlhodobého hľadiska:

 „Teraz musia byť odumreté stromy z lesa definitívne odstránené a les musí byť znovu zalesnený. Klimatická transformácia lesa na menej monokultúr  a viac zmiešaných porastov je obrovská úloha, ktorá si vyžiada viac zamestnancov lesov a široké portfólio druhov stromov,“ vrátane cudzích druhov, ktoré sú prispôsobené novým klimatickým podmienkam. Okrem toho podľa lesníckeho rámca „obhospodarovaný les ukladá viac CO2 ako les, ktorý je ponechaný sám pre seba“, keďže „uhlík sa ukladá do zabudovaného dreva a les sa zároveň omladzuje,“ čo vedie k ďalšej sekvestrácii.

Podľa tejto argumentácie sú prostredníctvom aktívneho hospodárenia v lesoch poskytované aj ďalšie ekosystémové služby. Okrem toho lesnícke rámce zdôrazňujú ekonomické a ekologické funkcie, pretože „nesmieme zabúdať, že les je dôležitým ekonomickým faktorom.“

„Prírode blízke lesy s väčším množstvom mŕtveho dreva nemajú menšiu druhovú diverzitu v porovnaní s úplne chránenými lesmi“. Stručne povedané, lesnícky rámec zdôrazňuje, že  „nechať les sám sebe nemá zmysel ani z ekologického, ani z ekonomického hľadiska“. Ochranári naopak zdôrazňujú, že tieto argumenty sú „čisto o ekonomických záujmoch“

„Lesníci vysadili až príliš veľa monokultúrnych plantáží. Preto sa lesníctvo považuje za neúspešné“. Podľa ich argumentácie „nie sú to lesy, ktoré umierajú, ale ekonomicky orientované plantáže“. Na druhej strane ochranári namiesto toho, aby prijali aktívne opatrenia (tzn. zapájali sa do výsadby stromov namiesto do bezduchých debát), zaviazali sa „všetko nechať ísť“  a „väčšinu kmeňov nechať voľne ležať. Pôda sa tak zatieni a viaže vlhkosť a biomasa môže vyživiť ďalšiu generáciu stromov.“ 

Skeptický postoj k introdukcii cudzích druhov je zdôrazňovaný ako „riziko, že teraz zasadený strom znova zomrie, je vysoké. Prečo sa teda nespoliehať na samotný les, ktorý rozhodne, čo je preň dobré“. Na rozdiel od rámca pre lesníctvo, rámec ochrany prírody tvrdí, že „staré lesy ukladajú viac CO2 ako mladé lesy s tenkými stromami. Z hľadiska klimatických zmien sú preto relevantné iba staré lesy s veľkou biomasou“.

V protiklade s ekonomickým argumentom ochranári zdôrazňujú potrebu väčšej dostatočnosti: „Každý nepoužitý papier, každá nenainštalovaná lata je drevo, ktoré môže zostať v lese“ .Zaujímavé sú tiež pohľady ochranárov a lesníkov na pôvodcu. Na jednej strane ochrancovia prírody majú tendenciu označovať politikov a sektor lesného hospodárstva za vinníkov dnešného stavu. Aktéri z lesného hospodárstva tiež obviňujú ostatných aktérov lesného hospodárstva  dvoma odlišnými spôsobmi.

Na jednej strane viac ochranársky orientovaní lesníci a vlastníci lesov obviňujú „lobby obhospodarovateľov a vlastníkov lesov, ktorí vidia les predovšetkým ako využiteľný ekonomický zdroj“ , pestovaný v monokultúrach. Na druhej strane, drobní vlastníci lesov sú väčšími vlastníkmi lesov obviňovaní, že sa o svoje lesy nestarajú „ponechávajú si lesy pre seba, ktoré následne hnijú “.

Navyše vážnym problémom je tá skutočnosť, že „veľká časť lesa patrí mestským obyvateľom s malými znalosťami a nesprávnou predstavivosťou. Obyvatelia miest premietajú svoje túžby do lesa, no zároveň sú úplne oddelení od základov života a rytmu rastu a úpadku, ktorý k lesu a prírode jednoducho patrí“ .

Čo sa týka lesníckych postupov, tak v navrhnutých nástrojoch dominuje reštrukturalizácia lesov a zalesňovanie, zatiaľ čo poľovníctvo ako predpoklad reštrukturalizácie je menej zdôrazňované. „Teraz je potrebná rýchla a nebyrokratická pomoc na zvládnutie vážnych škôd, opätovné zalesnenie vyrúbaných oblastí a príprava lesov na klimatickú zmenu“ 

Na druhej strane sú praktiky ochrany prírody založené na nasledujúcom tvrdení: „Ak chceme viac prirodzených lesov, musíme nechať prírodu, aby sa sama vypracovala tam, kam chce. Politika by mala nechať prirodzený les vrátiť sa späť. To ani nič nestojí, pretože si nájde vlastnú cestu späť, ak na to dostane priestor.“

Z pohľadu využívaných nástrojov je potrebné uviesť, že sú zložené z procesných, regulačných a informačných. Zatiaľ čo procedurálne nástroje sa týkajú najmä vývoja politických plánov a stratégií na riešenie krízy, regulačné nástroje zahŕňajú zmeny v lesnej a poľovníckej legislatíve. Informačnými nástrojmi sú väčšinou tlačové správy a správy publikované politickými a vedeckými aktérmi na informovanie o stave lesov s dôrazom na klimatické zmeny a ich preferované riešenia. Zahŕňajú aj vzdelávacie stratégie aktérov na školenie súkromných vlastníkov lesov a snahy turistických regiónov propagovať pridanú hodnotu poškodených lesných oblastí.

Lesníci na rozdiel od ochranárov zdôrazňujú, že súčasné zloženie lesov treba vnímať v jeho historickom kontexte: „V diskusiách by sme mali byť s našimi predchodcami miernejší. Veľké porasty smreka sú aj preto, že po svetových vojnách boli vyrúbané obrovské plochy na reparáciu. Od 80. rokov 20. storočia existujú programy na dlhodobú transformáciu lesov, ktoré ukazujú správny smer. A teraz sme skutočne ohromení klimatickými zmenami. Nečakali sme túto rýchlosť.“ 

V mnohých prípadoch sa snažia niektorí z aktérov konfliktu prezentovať svoj názor ako absolútnu pravdu, ktorá povedie k obnove ekosystémov. Na jednej strane aktéri lesného hospodárstva uvádzajú, že „jedinou jasnou vecou je, že les musí byť nejakým spôsobom aktívne ‚transformovaný‘, aby bol odolný voči budúcnosti“. Na druhej strane ochrancovia prírody tvrdia, že „prírodné lesy si zabezpečili prežitie prostredníctvom dlhej evolučnej adaptácie - prispôsobia sa klimatickým zmenám aj samy so všetkými jedincami lesného ekosystému".

V súčasnej diskusii môžeme badať snahu o legitimizáciu prijatých opatrení a svojich pozícií. A svoju polievočku si prihrievajú aj novinári neznalí problematiky s trochu cynicky vyjadrením: „Musíme rozvíjať ‚zmiešané lesy odolné voči zmene klímy. Fajn, keby sme len vedeli, aký druh lesa to má byť“ .

Nasledujúci citát je reprezentatívny pre diskreditáciu protichodných pohľadov: „Neexistujú rôzne druhy lesov, ale existujú rôzne druhy vyhlásení.

Ťažisko obvinení siaha od ziskovej orientácie lesníckeho sektora až po romantizované lesnícke predstavy ochrancov prírody. Ale skutočnosť je iná a ako je uvedené v nadpise: Za konfliktom medzi lesníkmi a ochranármi však zostávajú spoločenská zodpovednosť a dôsledky klimatických zmien na spoločnosť skryté.

Lesníci na rozdiel od ochranárov nepovažujú prírodu a les za „múzeum“ tzn. pozerať sa, ale nedotýkať sa, ale aktívne sa podieľajú na jeho obnove. A v tom im aktívne pomáhajú zodpovední poľovníci.

Ing. Ján Krnáč

 

 

Prečítané: 3786
(8 hlasov)

Komentárov   

-7 # palocko 2024-09-25 11:06
Pozdravujem, všetkých, ktorí to čítajú.
Obdivujem text komentára p. Krnáča, jeho trúfalosť robiť úsudky a závery ...Nepoznám Vás osobne p. Krnáč a nechcem Vás uraziť. Dokázal by som s Vami polemizovať vo viacerých, tézach, citátoch ... ani to neviem nazvať, Vášho komentára. Ale to by som musel mať toľko času čo vy. Ja sa ešte Bohu žiaľ, alebo radšej
Bohu vďaka živím prácou a nemôžem tomu obetovať viac. Za všetky Vaše záverečné konštatovanie v komentári: "Lesníci na rozdiel od ochranárov nepovažujú prírodu a les za „múzeum“ tzn. pozerať sa, ale nedotýkať sa, ale aktívne sa podieľajú na jeho obnove. A v tom im aktívne pomáhajú zodpovední poľovníc". No ... padá mi sánka.
+5 # Krnáč 2024-09-25 19:12
Pán Palocko neviem v čom vidíte moju trúfalosť robiť úsudky a závery. Pochádzam z Oravy, kde som vyrastal, mám tam prechodné bydlisko, ktoré pravidelne navštevujem a v okolitej prírode som pravidelne ako aktívny poľovník a okrem toho som pracujúci dôchodca.

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

TÝŽDŇOVKA: Nezmysel, hovorí odborník o vodozádržných opatreniach na rozkopaných zvážniciach za 4,5 milióna eur v lesoch na východnom Slovensku

TÝŽDŇOVKA: Nezmysel, hovorí odborník o vodozádržných opatreniach na rozkopaných zvážniciach za 4,5…

Aktuálne

Zobrazenie:16710

V septembri minulého roka zverejnil denník Korzár Gemer informáciu o tom, že Košický samosprávny kraj predstavil projekt na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny...

Názor: Verejnosť má právo poznať pravdu, ktorú ochranári skrývajú pod svojou maskou

Názor: Verejnosť má právo poznať pravdu, ktorú ochranári skrývajú pod svojou maskou

Aktuálne

Zobrazenie:12273

V dnešných časoch, keby lesná zver nespôsobovala žiadne škody, nemuselo by sa nič robiť. V opačnom prípade, keď zver spôsobuje škody v lese...

TÝŽDŇOVKA: Slovensko nie je divočina ani skanzen, ľudia žijú aj na lazoch hlboko v horách

TÝŽDŇOVKA: Slovensko nie je divočina ani skanzen, ľudia žijú aj na lazoch…

Aktuálne

Zobrazenie:10630

Peter Siman má 67 rokov. Narodil sa na lazoch v horách nad Muránskou Zdychavou, ktorá je vzdialená sedem kilometrov od Revúcej...

Útok medveďa na turistu medzi Čičmanmi a Fačkovom: Ak sa u medveďa potvrdí strata plachosti, bude eliminovaný

Útok medveďa na turistu medzi Čičmanmi a Fačkovom: Ak sa u medveďa…

Aktuálne

Zobrazenie:9065

V Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy, medzi obcami Čičmany a Fačkov (okres Žilina) včera popoludní v lesnom poraste zaútočil medveď...

Agrorezort: Povolenie mimoriadneho lovu diviačej zveri a ostatnej raticovej zveri v čase ochrany

Agrorezort: Povolenie mimoriadneho lovu diviačej zveri a ostatnej raticovej zveri v čase…

O čom sa píše

Zobrazenie:7837

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky podľa § 72 písm. m) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a...

Od 1. do 15. januára 2025 povolený lov 74 vlkov: Podľa novej vyhlášky na celom území Slovenska

Od 1. do 15. januára 2025 povolený lov 74 vlkov: Podľa novej…

Aktuálne

Zobrazenie:7498

Od 1. januára nadobúda platnosť nová vyhláška, ktorá umožňuje lov vlka na území Slovenska. V sezóne 2025 je lov povolený...

Hlavné správy

Projekt Slovenska, Rumunska a Ukrajiny na riešenie konfliktov medzi ľuďmi a divými zvieratami: Celkový príspevok, spolufinancovaný Európskou úniou, vyše 830 tisíc eur na dva roky

Projekt Slovenska, Rumunska a Ukrajiny na riešenie konfliktov medzi ľuďmi a divými…

Aktuálne

Riešeniu konfliktov medzi ľuďmi a divými zvieratami má pomôcť nový medzinárodný projekt COOP4SAFE. Experti, ochranári a miestni obyvatelia zo Slovenska...

Prečítajte si viac
LESOVANIE: Z malej knižočky pre lesníkov nazvanej Povinnosti výkonného lesného personálu, vydanej v roku 1941 o tom, čo znamená byť dobrým hospodárom

LESOVANIE: Z malej knižočky pre lesníkov nazvanej Povinnosti výkonného lesného personálu, vydanej…

O čom sa píše

V 80-tych rokoch priniesol Ing. Karol Prašovský, CSc. do redakcie podnikových novín Východoslovenské lesy útlu knižočku nazvanú Povinnosti výkonného lesného personálu...

Prečítajte si viac
Prísnejšie pravidlá pre lokálne vykurovanie drevom: Podľa odborníkov majú zmysel len vtedy, ak sa im ľudia dokážu prispôsobiť

Prísnejšie pravidlá pre lokálne vykurovanie drevom: Podľa odborníkov majú zmysel len vtedy…

Aktuálne

V ostatných rokoch sa na pôde Európskej únie čoraz viac diskutuje o prísnejších pravidlách pre lokálne vykurovanie drevom. Zatiaľ najnovší...

Prečítajte si viac
Vedci chcú vrátiť smrek do Krušných hôr: Významný prínos pre životné prostredie i ekonomiku s vyššou kvalitou výsadieb a odolnosťou porastov

Vedci chcú vrátiť smrek do Krušných hôr: Významný prínos pre životné prostredie…

O čom sa píše

Lesy v Krušných horách boli historicky intenzívne ovplyvňované ľudskými zásahmi. V 2. polovici 20. storočia tu došlo vplyvom priemyselných imisií...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora