Glosa: Keď prísnejší prístup na Slovensku výrazne obmedzuje možnosti obhospodarovateľov lesov

Pred pár dňami sme informovali o tom, že Národné lesnícke centrum vo Zvolene uverejnilo na svojej internetovej stránke prezentácie, ktoré boli súčasťou pracovného seminára na tému Hospodárska úprava prírode blízkych lesov – od výskumu k praxi. Jedna z prezentácií sa venovala limitom obhospodarovania nárazníkových zón svetového dedičstva UNESCO v kontexte definovania prírode blízkeho hospodárenia v lesoch (PBHL) na Slovensku.

Autor Ing. Ivor Rizman prezentoval účastníkom seminára fakt, že Svetové dedičstvo UNESCO: Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy sa v súčasnosti rozprestiera v dvanástich európskych krajinách, pričom každá z týchto krajín má vlastnú terminológiu, zákony o lesoch a vlastné postupy pre obhospodarovanie lesov. Limity obhospodarovania lokality definuje expertmi jednotlivých krajín pripravený Guidance Document on Buffer Zone Management and Buffer Zonation publikovaný 13. apríla 2022 spoločným riadiacim výborom lokality svetového dedičstva v časti Glossary of Forest Management Terms.

Autor v závere uviedol: „U nás platí zákonné obmedzenie pre obhospodarovanie vymedzenej krajinnej pod-zóny svetového dedičstva, nachádzajúcej sa v 3. stupni ochrany prírody na prírode blízke obhospodarovanie s veľkosťou obnovných prvkov do 0,2 ha. (možnosť uplatnenia 1,5 hektárovej výnimky na strmšie svahy ako 40% nebola v tomto prípade zo strany našich orgánov ochrany prírody akceptovaná).

Zaujímavé je zaradenie „malých holorubov“ do výmery 0,5 hektára v dokumente pod skupinový výber. Tiež hraničná plocha skupiny 0,5 ha vytvára viac možností pre hospodára ako našich prísnych 0,2 ha. Ak je európske chápanie limitov jednotlivých foriem hospodárskych spôsobov bližšie k tomu, ktoré je uvedené v dokumente, nemôžeme sa preto čudovať, že kritici obhospodarovania lesov nekriticky oponujú pojmami skupinový a jednotlivý výber bez znalosti limitov ich použitia za našimi hranicami.“

A pokračoval v diskusii názorom, že nie je predsa jedno, či hovoríme o skupinovom výbere do 0,5 ha alebo 0,2 ha. Nehovoriac o tom, že podľa dokumentu riadiaceho výboru lokality svetového dedičstva UNESCO je možné pod skupinový výber zaradiť aj maloplošný holorub do 0,5 ha. Podľa slov Ing. Ivora Rizmana plytká dezinterpretácia prekladov z angličtiny individual selection a group selection, bez vysvetlenia ich limitov cez náš systém foriem hospodárskych spôsobov s iným (prísnejším) chápaním, výrazne obmedzuje možnosti obhospodarovateľov lesov.

„Vyvstáva otázka, ako s tým naložíme? Prekopeme náš systém hospodárskych spôsobov a ich limitov alebo budeme vecne argumentovať. Myslím si, že všetci dobre vieme, kam sme to s našou odbornou argumentáciou dotiahli,“ dodal autor.

Dobrá otázka a správne chápanie reality. Lenže čo s tým ďalej, keď my Slováci sme už raz takí. Alebo nie sme...?

Jozef Marko