Ekoaktivisti vítajú monitoring medveďov, ohlásený štátnymi ochranármi: Metóda analýzy DNA predstavuje v súčasnosti najpresnejší spôsob
- Zverejnené v O čom sa píše
- Komentáre (1)
Mimovládne organizácie zaoberajúce sa ochranou prírody vítajú monitoring medveďa hnedého, ktorý v tomto čase spúšťa Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR. Poukazujú však na potrebu kvality výskumu a zberu vzoriek, konštatujú tiež, že sčítanie by sa malo robiť pravidelne, aby bolo možné sledovať trendy v populácii. V neposlednom rade pripomínajú, že Slovensko nemá problém s celkovým počtom medveďov, ale s problémovými jedincami, ktoré sa približujú k ľudským sídlam. Agentúra TASR o tom informuje na portáli Teraz.sk.
Ilustračné foto: Ing. Pavol Lenko
„Každý monitoring divo žijúcich zvierat je prínosom pre poznanie ich početnosti, správania, migrácie či rozšírenia v krajine. Metóda analýzy DNA predstavuje v súčasnosti najpresnejší spôsob, ako získať reálne údaje a znížiť priestor pre špekulácie. Kľúčové však bude, aby bol zber vzoriek a údajov metodicky správny, dôsledný a transparentný, aby výsledky nevyvolávali pochybnosti,“ skonštatoval pre TASR predseda združenia Ursia Jozef Martinský.
Rozbor DNA, ktorý chce ŠOP pri výskume využívať, vítajú aj ďalšie mimovládne organizácie. „Treba však dodať, že celoslovenský zber materiálu na genetickú analýzu je časovo, finančne a personálne náročný, aby ho bolo možné pravidelne opakovať, čo je podstatou monitoringu. Aj z tohto dôvodu doteraz nebolo možné trend populácie medveďa hnedého jednoznačne vyhodnotiť z celoslovenských zisťovaní početnosti,“ uviedli pre TASR ochranári z WWF Slovakia.
Dôležitosť toho, aby z monitoringu medveďa hnedého na Slovensku nebola jednorazová záležitosť, vníma aj združenie My sme les. „Opakovaním genetických analýz s porovnateľnými metódami výskumu vieme skúmať aj trendy vývoja populácie, teda, či sa populácia druhu počas sledovaného obdobia zväčšila alebo zmenšila, a predpovedať aj ďalší vývoj populácie do budúcna,“ vysvetlil člen iniciatívy Marián Hletko. Skonštatoval však, že štátni ochranári idú monitoring medveďov realizovať až potom, ako envirorezort povolil odstrel stoviek jedincov.
Mimovládne organizácie súčasne vítajú, že štátni ochranári budú pri realizácii monitoringu spolupracovať s národnými parkmi a chránenými krajinnými oblasťami, ako aj s regionálnymi poľovníckymi komorami. „Je však potrebné klásť dôraz na dôkladné zaškolenie zapojených osôb, aby sa predišlo nesprávnemu zberu a znehodnoteniu vzoriek pre DNA analýzy,“ uviedla organizácia WWF Slovakia.
Kvalitné zaškolenie zberačov je pre úspech výskumu kľúčové aj podľa Mariána Hletka: „Zozbierajú starý trus alebo odoberú srsť bez chlpovej cibuľky a vzorky môžu ísť do koša. Pri vzorkách trusu totižto platí, že úspešnosť amplifikácie DNA sa znižuje už pri truse staršom ako tri dni.“
Link na celý článok: Ochranári vítajú monitoring medveďov
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
Komentárov
Jedným z hlavných podmienok pri skúmaní stavu populácie veľkých mäsožravcov musia byť dostupné štatistické metódy, pomocou ktorých je možné komplexné posúdenie stavu a dynamiky ich populácií nie len pomocou údajov z neinvázneho vzorkovania ale tiež z iných zdrojov informácií zozbieraných a uložených v národnej databáze veľkých mäsožravcov prostredníctvom existujúcich národných monitorovacích programov. Takéto štatistické metódy, modely a s nimi súvisiace programy už vo svete existujú. Je možné ich získať a hneď uviesť do praxe. Výhodou takýchto modelov je tiež to, že umožňujú riešiť nasledujúce problémy spojené s odoberaním vzoriek v prírode:
- detekcia je nedokonalá a snaha o odber vzoriek je v priestore a čase heterogénna , čo znamená, že nie všetky jedince v študovanej oblasti sú detegované ( Kéry a Schaub, 2012 )
- v rámci nej môžu byť zistené také jedince, ktoré sa vo väčšine prípadov zdržiavajú mimo skúmanej oblasti. Bez explicitného prepojenia medzi parametrom veľkosti populácie a geografickým priestorom alebo oblasťou nemožno hustotu odhadnúť a veľkosť populácie je zle definovaná (Efford, 2004).
Informácie v národnej databáze budú počas jednotlivých rokov zbierania neustále narastať, čím budú ponúkať obrovské možnosti na zodpovedanie širokého spektra aplikovaných otázok týkajúcich sa ekológie a managementu veľkých mäsožravcov. Vzniká tu veľký priestor, ktorý umožní riadiacim orgánom štátu ale tiež regionálnym orgánom prístup k modelom, ktoré umožnia odhadovať ročný výskyt veľkých mäsožravcov v danom priestore, dynamiku populácie v čase a v neposlednom rade aké prinášajú so sebou alternatívne opatrenia managementu populačné a dynamické dôsledky.
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.