TÝŽDŇOVKA: Zdraviu a životu nebezpečná práca v lese - veľkou hrozbou pre lesníkov a lesných robotníkov sú aj kliešte

V augustovom vydaní časopisu LES a LETOKRUHY sa v rubrike Osobnosti dočítate o 66-ročnom lesníkovi Jánovi Palkovičovi, rodákovi z obce Hontianske Nemce v okrese Krupina, ktorý vyše 40 rokov pracoval na jednom lesnom obvode. Ján Palkovič získal za viac ako štyri desaťročia dokonalý prehľad o tom, ako sa lesné porasty v daných podmienkach vyvíjajú a reagujú na lesnícke postupy a videl výsledky svojej práce. V lokalite Stráne na začiatku svojho pôsobenia odrúbaval materské porasty a na jeho konci v porastoch, ktoré zakladal, realizoval prebierky do 50 rokov.

Na úvod Týždňovky krátky úryvok z jeho pútavého rozprávania: „Pri pohľade na porasty, ktoré po mne ostali, pociťujem hrdosť. Teším sa z prebierok, ktoré v nich prebiehajú a mám radosť z toho, že sa mi podarilo zachrániť mnoho starších stromov, napríklad v lokalite Stráne 40 kubíkov duba v kotlíku, ktorý dokumentuje, aké dimenzie tam dokáže táto drevina dosiahnuť.

Mladé lesné porasty sú vitálne a zdravé, bez problémov zvládajú výkyvy počasia a klimatické extrémy. Veľmi dôležité bolo urobiť včas kvalitné prerezávky. Vtedy som si musel urobiť vlastný názor, ako v prerezávkach postupovať, pretože prišli jedni, ktorí radili vyrúbať predrastlíky, iní zasa odporúčali urobiť linky tak, aby bolo vidieť z jednej do druhej.

Ja som sa rozhodol inak. Už počas prerezávok som si vytypoval cieľové stromy, našiel som napríklad kvalitný búčok a dubec, okolo rástol hrab, ktorý som vybral a vytvoril priestor pre budúcu kvalitu. A tento pozitívny výber som kombinoval so zdravotným výberom. A tak som postupoval aj v prebierkach do 50 rokov, kde som sa sústredil na kvalitné cieľové stromy.“

Pri takomto zodpovednom lesníckom prístupe k obnove a výchove porastov musel stráviť Ján Palkovič v lese veľa času. „Väčšinu času som počas tých viac ako štyroch desaťročí strávil v lese, denne som prešiel aj 20 kilometrov,“ potvrdzuje Ján Palkovič.

V chladnom a daždivom počasí to znamenalo, že prichádzal domov premočený a uzimený. Skončilo to tak, že tento rok v marci podstúpil operáciu, počas ktorej mu menili kĺb na pravej nohe. Profesia lesníka však mala aj ďalší vážny dopad na jeho zdravotný stav. Zasiahlo ho infekčné bakteriálne ochorenie lýmska borelióza, ktorá je prenášaná kliešťami.

„V roku 1997 mi diagnostikovali lýmsku boreliózu od infikovaného kliešťa. Vtedy ešte nebola klasifikovaná ako choroba z povolania. Neskôr ma komisia, zložená z posudkovej lekárky, právničky a ďalších ľudí, spovedala celý deň a potom rozhodla, že mám chorobu z povolania. Takmer 5 rokov som bol kvôli lýmskej borelióze na čiastočnom invalidnom dôchodku.

Bol som jedným z prvých lesníkov, ktorí boli kvôli tejto chorobe hospitalizovaní. Najskôr som sa cítil veľmi zoslabnutý, potom som bral silné antibiotiká a o mesiac nato som musel ísť ležať do nemocnice. Lekári spočiatku vôbec nevedeli, čo mi je. Mne za tie dlhé roky manželka niekedy vybrala po návrate z hory aj 15 – 16 kliešťov denne počas sezóny, takže mi ani nenapadlo, že príčinou mojich zdravotných problémov je infikovaný kliesť.

Spomínam si, ako som si raz počas pochôdzky v lese sadol na vyvýšené miesto, aby som si zajedol a rozhliadol sa po okolí. Rozbalil som si obložený chlebík, ktorý som mal so sebou a začal som ho jesť. Po chvíli som sa naň pozrel a hovorím si, čo mi ho manželka obsypala makom? Všade boli kliešte, pretože som si sadol do ohniska kliešťov ako do mraveniska. Rýchlo som sa vyzliekol donaha a striasal som ich zo šatstva,“ hovorí Ján Palkovič.

A dodáva, že pozná ľudí, ktorým v dôsledku lýmskej boreliózy ochrnuli ruky alebo po tom, ako neboli včas liečení, na následky tejto nebezpečnej choroby zomreli. Lekári mu povedali, že lýmska borelióza sa nedá vyliečiť. Stále ju má v tele a medikamentami ju obrazne povedané, vlastne iba drží na uzde...

Jozef Marko