TÝŽDŇOVKA: Prerušené lesnícke ticho o Tichej doline 20 rokov po vetrovej kalamite Alžbeta
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Po tom, ako sa 19. novembra 2004 prehnala Tatrami víchrica Alžbeta, sa od roku 2007 stala Tichá dolina synonymom principiálneho stretu diametrálne odlišných prístupov k ochrane prírody. Aktívneho, ktorí zastávajú lesníci a pasívneho, presadzovaného ochrancami prírody. Blíži sa 20. výročie tejto vetrovej kalamity. Po vyčíňaní tatranskej bóry a následných ochranárskych zákazoch a obmedzeniach spracovania vývratov a zlomov v zničených lesoch prerástla v nebývalú podkôrnikovú kalamitu. Lykožrúty sa neustále šíria do ďalších a ďalších smrekových porastov, ktoré postupne chradnú a odumierajú.
Foto Jozef Marko
Ing. Marián Jurík v časti lokality Pod Krížnou s nespracovanou kalamitou
Ekoaktivisti už mediálne využili príležitosť okrúhleho výročia Alžbety a v uplynulých týždňoch prezentovali na televíznych obrazovkách aj na stránkach printov súčasný stav v Tichej doline ako veľký úspech ponechania kalamitných porastov na samovývoj bez zásahu človeka. Vlastníci a užívatelia lesov sa k tejto téme zatiaľ verejne v mainstreamových médiách nevyjadrili...
Rozhodol som sa toto lesnícke ticho o Tichej doline prerušiť. Tento týždeň som si prezrel s lesníkmi zo Správy TANAP-u v takmer 14 kilometrov dlhej Tichej doline, ktorá je najrozsiahlejšou dolinou Vysokých a Západných Tatier, výsledky rozdielneho lesníckeho a ochranárskeho prístupu.
V lokalite Pred Krížnou na začiatku Tichej doliny na ne názorne poukázal vedúci Ochranného obvodu Podbanské Ing. Marián Jurík, ktorý pracuje v tamojších lesoch už 35 rokov: „Na pravej strane od cesty vidíte obnovenú kalamitnú plochu a mladé lesné porasty, kde Štátne lesy TANAP-u mohli spracovať kalamitu. Na ľavej strane sa nachádza bezzásahové územie, kde im to umožnené nebolo.
Na aktívne lesnícky manažovaných plochách sa nachádza prirodzené zmladenie smreka, smrekovca, jarabiny, borovice, javora, brezy a ďalších drevín, do ktorého sme umelo vysádzali jedľu po 50 sadeníc v desiatich kotlíkoch. Zver schádza do nižších polôh, takže jedľu nepoškodzuje ohryzom. Priestorovo a výškovo diferencovaná mladina s pestrou drevinovou štruktúrou je vhodne rozvoľnená.
Mladý lesný porast je dobre priechodný pre ľudí i pre zver a najmä pre vzácneho hlucháňa, ktorému vyhovuje voľnejší zápoj. Keďže je táto lokalita vo 4. stupni ochrany prírody, ktorá má byť súčasťou B zóny TANAP-u, tak by bolo vhodné venovať sa výchove porastu jeho ďalším rozvoľňovaním a pomiestnym ponechaním jarabiny, aby sme docielili žiadúcu odolnosť a stabilitu lesa.
Na vedľajších bezzásahových plochách nájdeme prakticky len jarabinu, smrek a rozpadnuté kmene stromov materského porastu. Ležiace mŕtve drevo pri slabých povodniach síce dokáže zadržať vodu v lese, ale keď prídu silné prívalové dažde a veľká povodeň, naakumulovaná drevná hmota je horskými potokmi doslova zmetená do údolí, kde spôsobuje veľké škody.
Priechodnosť porastu v bezzásahu je veľmi obmedzená. Na voľných plochách je častokrát obnažená pôda. Husté smrečiny bez aktívnej výchovy budú preštíhlené a náchylné vyvrátiť sa počas silného vetra. Jarabina ako prípravná drevina je tu samozrejme potrebná, ale dožije sa len 35 – 40 rokov a následne z týchto porastov samovoľne vypadne, pretože smrek ju jednoducho prerastie. Porast sa tak dostane zrejme znova do podoby smrekovej monokultúry...“
Jozef Marko
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
