TÝŽDŇOVKA: Lesníci a ochranári - kto, koho a čím démonizuje? Podpásovky na pokračovanie

„Druhým vážnym problémom lesníctva na Slovensku je pokračujúca akože „reforma“ akože „národných parkov“. Ohlupovanie verejnosti ministrami životného prostredia a pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (neskôr poslanca Národnej rady SR) v čase prijímania novely zákona o ochrane prírody sa zvrhlo na bohapusté klamstvá.

Dnešná realita je totiž úplne iná. Prevod správy lesných pozemkov pod správy národných parkov sa nedeje len na deklarovanom štátnom majetku, ale dotýka sa aj neštátnych vlastníkov lesných pozemkov, kde ešte neprebehla reprivatizácia.

Druhým úderom pod pás obhospodarovateľom lesov v národných parkov (okrem samotných správ národných parkov) je povinnosť obhospodarovať lesy v treťom a štvrtom stupni ochrany len a len prírode blízkym spôsobom, či je to opodstatnené a zmysluplné alebo nie.

No správy národných parkov si do programov starostlivosti o chránené územia môžu dať hocičo, ak preženiem aj holorub, a všetko je v poriadku. Takýto dvojaký prístup k lesom v národných parkoch určite neprispieva k pokojnej lesníckej práci,“ vyjadril sa okrem iného vo svojej anketovej odpovedi I. Viszlai.

V kontexte tvrdení skúseného lesníckeho odborníka, roky verejne poukazujúceho na ochranárske podpásovky, vyznieva prinajmenšom zvláštne vyjadrenie bývalého štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia za čias ministrovania Jána Budaja na začiatku nového roka 2025. Michal Kiča hovoril totiž v médiách o démonizovaní ochranárov.

V Krátkom slovníku slovenského jazyka je význam slova démonizovať vysvetlený pripisovaním niekomu krajne negatívnych čŕt. Vlastníci lesov a lesníci majú ešte v živej pamäti, ako boli v roku 2021 v procese schvaľovania novely zákona o ochrane prírody a krajiny s takzvanou reformou národných parkov v pravom význame tohto slova démonizovaní šéfom envirorezortu. Len za to, že mali pripomienky k ochranárskemu návrhu zákona a nesúhlasili s niektorými postupmi, boli verejne a beztrestne označovaní ako dezoláti, nacisti a podobne.

Ak už je reč o démonizácii, tak si pripomeňme, že vlastníci a obhospodarovatelia lesov, odborní lesní hospodári, lesníci, lesní robotníci a podnikatelia v lesnom hospodárstve boli za uplynulých viac ako 20 rokov vystavení diskriminačnej mediálnej kampani. V nej ich v mene ochrany prírody prezentovali ako tých, ktorí prírodu nechránia, ale devastujú.

Výsledkom tejto démonizácie lesníckej profesie s jednostranne, emocionálne a nekriticky podávanými informáciami o lesníckej činnosti v lese a pre les je prevládajúci názor verejnosti, že lesníci drancujú lesy a kradnú drevo.

Systematická a účelová masáž verejnej mienky v médiách hlavného prúdu a na sociálnych sieťach zašla vo výsledku do neuveriteľných extrémov. Niektorí ľudia si napríklad myslia, že spoločnosť vlastne lesníkov ani nepotrebuje, pretože les dokáže rásť aj bez nich (hoci má táto profesia stáročnú tradíciu), že holina po povinnom spracovaní kalamity je bezohľadným lesníckym holorubom alebo že vývraty na kalamitiskách spôsobili lesníci, ktorí vytrhávajú v honbe za ziskom z predaja dreva stromy zo zeme aj s koreňmi...

Ak to pôjde takto ďalej, tak sa zrejme časom nájdu „výtečníci“ presvedčení o tom, že drevo sa vyrába v továrňach ako železo, oceľ alebo sklo. A nebolo by to vlastne vôbec čudné, veď v cielene zdeformovanej mienke verejnosti v súčasnosti prevažuje absolútne nepochopenie významu trvalo udržateľného a odborného obhospodarovania lesov s nevyhnutnosťou aktívnej ochrany a obnovy lesných porastov a pestovania kvalitnej drevnej hmoty, bez ktorej sa spoločnosť jednoducho nezaobíde.

Jozef Marko