TÝŽDŇOVKA: Čo zachráni lesníctvo? Praví lesníci z prevádzky, ktorí mu získajú späť autoritu a zodpovedajúce postavenie v spoločnosti

Rodák z Horného Vadičova na Kysuciach, absolvent Strednej odbornej lesníckej školy v Banskej Štiavnici a Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene prešiel vo svojej bohatej profesijnej kariére viacerými manažérskymi pozíciami v lesnom hospodárstve a ukončil ju ako organizačný riaditeľ štátneho podniku LESY SR v roku 2003. Na otázku, čo majú robiť v súčasnej situácii lesníci, aby vrátili svojej profesii dôstojnosť, uznanie a význam, aký jej v spoločnosti náleží odpovedal, že sa musia presadiť lesníci z prevádzky, ktorí pracujú v regiónoch.

Musia sa z nich podľa jeho slov stať opäť lesníci v pravom zmysle slova. Teda svojou profesionalitou, odbornosťou a prístupom potrebujú získať späť stratenú autoritu, úctu a postavenie v miestnych komunitách. Potrebujú všetkým dokázať, že rozumejú lesu a pritom nikdy nesmú zľaviť zo svojich odborných a profesionálnych zásad. Dodržiavať ich musia vždy a všade, za každých okolností. A potom by sa takíto lesníci mali usilovať o to, aby sa so svojimi praktickými skúsenosťami a poznatkami presadili aj na vyšších manažérskych pozíciách v lesníctve, v lesníckych podnikoch, organizáciách a inštitúciách a v štátnej správe lesného hospodárstva.  

Pred týždňom som mal možnosť prejsť si s predsedom Oblastnej lesníckej komory Bratislava Ing. Róbertom Gombárikom obnovené kalamitné plochy na Čertovici, konkrétne v Starobockej doline. Môj sprievodca pôsobil ako odborný lesný hospodár na urbároch vo Vyšnej Boci a v Nižnej Boci. V rokoch 2004 – 2013 bol pri logisticky mimoriadne náročnom spracovaní rozsiahlej vetrovej, následnej podkôrnikovej kalamity a obnove obrovských kalamitných plôch na výmere cca 600 hektárov.

„K spracovaniu kalamity na týchto miestach sa vyjadrovali rôzne osobnosti – politici, profesori, docenti a ochranári, ktorí sa tu ani neukázali. My, čo sme tu roky v ťažkých podmienkach pracovali, sme nikdy nedostali priestor povedať, ako to všetko prebiehalo. Nízke Tatry boli mediálne vykresľované ako Borneo, že tu vraj nič nerastie a ostala tu len vydrancovaná spúšť. Preto chceme ukázať verejnosti, že jedna vec je vyjadrovať sa k niečomu a druhá vec je niečo reálne robiť. Lesníci za tých sedemnásť rokov museli ostať pri zemi a pracovať. Lesníctvo je ale nadčasové a jeho výsledky vidieť až po niekoľkých rokoch.  

A práve tu v Starobockej doline sú výsledky lesníckej práce názorne viditeľné. Myslím, že sme položili dobrý základ pre budúce lesy, ktoré sa aj tu možno budú obhospodarovať prírode blízkym spôsobom. Pritom neboli úplne vyrúbané lesy vrátane horských smrečín, ako to vykresľovali médiá. Možno si ešte pamätáte prezentovanie 3D obrázkov o tom, ako odtiaľto lesy zmizli. My lesníci sme tu zachránili viac ako dve tretiny výmery lesov.

Nie je pravda ani to, že sme rúbali cenné horské smrečiny. Veď takmer celý okruh horských smrečín na hrebeňoch ostal stáť, stačí sa prísť pozrieť. Nerúbalo sa dohola, ako to bolo prezentované ochranármi. Ostali tu výstavky, enklávy materských porastov aj celé dospelé porasty. Tak sme ich dokázali vyzdraviť, že tu rastú dodnes a sú zdravé,“ povedal Ing. Gombárik a článok o tomto stretnutí si budete môcť prečítať v časopise LES & Letokruhy.

Domnievam sa, a nielen na základe tejto skúsenosti, že Ing. Róbert Gombárik je jedným z tých praktických lesníkov, o ktorých hovoril Ing. Miroslav Holienčík a ktorí sú budúcnosťou slovenského lesníctva. Som veľmi rád, že takýchto svedomitých a zanietených lesníkov z prevádzky v štátnych aj neštátnych subjektoch poznám dostatok na to, aby som o naše lesníctvo nemal obavy. Ide len o to, aby práve takíto lesníci dostávali priestor a pomohli vrátiť slovenské lesníctvo na takú úroveň spoločenského uznania, aké mu právom patrí.

Jozef Marko