TÝŽDŇOVKA: Ako našli vlastníci lesov zo Šalkovej podporu v Bruseli a prečo ostali udivení na konferencii v Ríme
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
V Šalkovej, mestskej časti Banskej Bystrice, v súčasnosti žije 1 018 obyvateľov. Pozemkové spoločenstvo komposesorátu a urbariátu Šalková, hospodáriace na výmere 143 hektárov, má 293 podielnikov. Ako to už býva, sú nimi miestni i potomkovia pôvodných vlastníkov zo Slovenska i zo zahraničia, v tomto prípade žijúcich aj v zámorí – Spojených štátoch amerických a Juhoafrickej republike.
V Kultúrnom dome v Šalkovej som sa stretol s predsedom tohto lesníckeho subjektu Ing. Bc. Ivanom Uhríkom PhD., prvým podpredsedom Jozefom Koporcom, ďalším podpredsedom Vladimírom Helexom, predsedníčkou dozornej rady Vlastou Stykovou a členkou dozornej rady Annou Matalovou. Článok o skúsenostiach vlastníkov lesov zo Šalkovej si budete môcť prečítať v rubrike Neštátne lesy časopisu LES & Letokruhy.
Na stretnutí ma osobitne zaujala informácia o tom, že vzhľadom na súčasné dotačné zdroje zo štátu sa v Pozemkovom spoločenstve komposesorátu a urbariátu Šalková snažia hľadať aj iné formy zabezpečenia finančných prostriedkov. Zápajajú sa do projektov, grantov a podpôr z výziev, vyhlasovaných priamo Európskou úniou v Bruseli.
V súčasnosti sú súčasťou projektu SMURF. Jeho hlavným cieľom je udržateľné obhospodarovanie lesov, ekonomická životaschopnosť a snaha budovať budúcnosť malých lesných podnikov v Európe. Projekt vychádza zo Stratégie EÚ pre lesy.
„Po splnení stanovených podmienok nám v projekte SMURF schválili celkovo štyri aktivity, do ktorých sme sa mohli zapojiť. Minulý týždeň sme tu privítali skupinu zástupcov projektu v rámci plnenia jednej z aktivít – monitoring lesných pozemkov s vytvorením desiatich pozorovacích stanovíšť. Vedúcou tímu bola Jessica Scriva z Florencie.
Čo sa týka projektu SMURF, momentálne prebieha druhá etapa nazvaná Kaskáda 2. Keď končila Kaskáda 1 hodnotiacou konferenciou neštátnych vlastníkov lesov v máji 2025 v Ríme, zišli sa tam účastníci z celej Európy.
Ostal som veľmi prekvapený, keď som tam počul, ako sú vlastníci lesov podporovaní v iných krajinách. Za to, že si niekto prenájme 150 hektárov lesa a zaviaže sa k tomu, že do neho nebude zasahovať, dostáva zo štátneho rozpočtu finančnú podporu.
Alebo emisné kvóty. Bolo mi povedané, veď aj na Slovensku ich máte a koľko z nich dostávate ako vlastníci lesov? Zareagoval som udivene, načo som dostal informáciu, že nájomca dostáva ročne z emisných kvót na podporu hospodárenia v lese 50 000 eur.
A do tretice – uhlíkové kredity. Obhospodarovateľ lesa má podpísanú zmluvu s veľkou nadnárodnou spoločnosťou, ktorá mu každý rok vypláca 100 000 eur za to, že má s ňou podpísanú zmluvu. V nej spoločnosť vypúšťajúca emisie deklaruje, že nimi podporovaný les, sa v rámci rozlohy, určitou mierou podieľa na zachytávaní CO2.
Táto konferencia mi otvorila oči a uvedomil som si, že legislatíva týkajúca sa spomenutých podporných mechanizmov vlastníkov lesov síce bola pred rokmi prijatá Európskou úniou, lenže u nás doteraz nie je implementovaná.
V rámci projektu SMURF sme mali možnosť zapojiť sa do aktivity a získať pre naše pozemkové spoločenstvo ako jediní zo Slovenska podporu z uhlíkových kreditov vo výške 30 000 eur ročne, lenže to by sme museli ako žiadatelia preukázať, že sme etablovaní pri čerpaní uhlíkových kreditov na Slovensku...,“ hovorí Ivan Uhrík.
V tejto súvislosti I. Uhrík uvádza príklad, ako štát u nás podporuje neštátnych vlastníkov lesov: „Softvér nám vyčíslil výšku podpory na mimoprodukčné funkcie vo výške 22 000 eur na päť rokov, ibaže na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vzhľadom na disponibilné finančné prostriedky a konsolidáciu verejných financií koeficientom rozhodli, že dostaneme len 20 percent z požadovanej sumy.“
Jozef Marko

















