Štúdia nemeckých vedcov odpovedá na otázku: Je poškodenie lúpaním kôry vhodným ukazovateľom veľkosti populácie raticovej zveri a plánovania odstrelu?

Škody spôsobené lúpaním kôry raticovou zverou majú významný vplyv na ekonomiku v lesnom hospodárstve. Preto prieskumy spojené s lúpaním kôry a poškodenia ohryzom sú základom pre plánovanie ťažby. Stromy ako buk a smrek patria medzi najčastejšie zaznamenávané druhy v lesníckych prieskumoch lúpania kôry.

Priblížme si spoločne výsledky dlhodobej štúdie, ktorú vypracovali výskumníci Inštitútu pre ekológiu zvierat a vzdelávanie v oblasti prírody GmbH z Gonterskirchenu a Pracovnej skupiny pre biológiu voľne žijúcich živočíchov na Univerzite Justusa Liebiga v Giessene. Výsledky boli prezentované na Výročnej konferencii VWJD - Združenie biológov divej zveri a poľovných vedcov Nemecka, pod názvom Divoká zver - medzi ideológiou a empirizmom, ktorá sa uskutočnila na pôde Technickej univerzity v Mníchove v dňoch 18 – 21. marca 2026.

Štúdia prebiehala v rokoch 1994 – 2021 v oblasti s rozlohou 14 500 ha, z ktorých 83% tvorili lesy (na porovnanie rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha a lesy tvoria viac ako 70% územia). V sledovanom období sa každoročne vykonávali prieskumy lúpania kôry v smrekových porastoch (46 100 hodnotených smrekov/rok) a od roku 2009 v bukových porastoch (17 800 hodnotených bukov/rok) metódou líniového prieskumu s max 1 000 stromami/porast.

Ako sa uvádza v štúdii, boli identifikované nasledujúce faktory zhoršujúce lúpanie kôry : poveternostné podmienky, zmeny vo výbere biotopov zveri a postupy lesného hospodárstva (orezávanie smrekových porastov vo veku 20-30 rokov). Odstraňovanie bočných konárov až do výšky 1,8 m viedlo k zvýšeniu lúpania kôry na niektorých smrekových porastoch 10 – 20-krát.

Na druhej strane smreky, ktoré boli vysadené v širokých intervaloch (silné bočné konáre, priaznivá pôdna potrava a následné husté uzavretie koruny) vykazovali po 45 rokoch výrazne nižšiu úroveň lúpania kôry. Pri smrekoch rovnakého veku a vysadených podľa štandardnej praxe, dosiahlo lúpanie kôry hodnotu 11-krát vyššiu.

Rozdiely v správaní buka a smreka pri lúpaní kôry je možné vysvetliť rozdielnou mechanickou rozpustnosťou a uloženými horkými látkami. Smrek sa lúpe celoročne ale buk sa lúpe prevažne iba v lete, v období suchého leta výrazne menej ako v daždivých. V zimnom období je buková kôra veľmi ťažko mechanicky odstraňovaná spodnými rezákmi raticovej zveri a tiež je vysoko obohatená terpénmi (skupina prchavých organických látok, ktoré dodávajú charakteristickú vôňu a chuť).

V prípade smrekovej kôry je situácia iná, lebo táto sa odstraňuje ľahšie a vyznačuje sa relatívne vysokým obsahom vody. Prispieva k tomu aj kvalita biotopu (pokrytie, ochrana pred poveternostnými vplyvmi) v mladých smrekových porastoch.

V prípade stredoeurópskeho rastlinného spoločenstva je čistá primárna produkcia rádovo 10-15 (20) t/rok/ha. Pri porastoch, kde z dôvodu tmy nerastú bylinné ani kríkové vrstvy je podiel kôry menší ako 200 kg/ha. Ako sa uvádza v štúdii, ich vlastné prieskumy ukázali množstvo strhnutej kôry až do 3 kg/ročne na rozlohe 33 ha bukových porastov v rámci 500 ha lesnej plochy. Menzel už v roku 1967 vypočítal priemernú dennú potrebu 12 kg zelenej kôry/jeleňa. Pre jeleňa nie je kvantitatívne kôra významnou zložkou potravy. Podľa analýz stravy bol obsah pod hranicou promile (Dzieciolowski 1970, Suter a kol. 2004).

V prípade prežúvavcov sú tieto metabolicky závislé od pravidelného príjmu potravy a preto ústup do porastov, kde nenachádzajú potravu, ale tieto im ponúkajú viditeľnosť, vedie k problémom nielen pre raticovú zver, ale aj pre lesné hospodárstvo.

Z dôvodu vysokých nákladov na presné postupy kompenzácie škôd sa na monitorovacie účely používajú jednoduchšie metódy odberu vzoriek s menším počtom stromov, pričom sa nezohľadňuje individuálna poloha stromov. Na zabezpečenie presného určenia percenta lúpania kôry je potrebné zaznamenanie približne 1 000 stromov/ha.

V štúdii sa poukazuje na to, že vzhľadom na relatívne malý kvantitatívny podiel stromovej kôry v potrave jeleňa, neexistuje žiadny vzťah medzi hustotou zveri a lúpaním. Väčší vplyv na lúpanie kôry má vyhýbanie sa určitým biotopom alebo ich vyhľadávanie.

Vzťahy uvedené v štúdii ilustrujú, že neexistuje lineárny vzťah medzi percentom lúpania kôry a hustotou raticovej zveri a vzhľadom na rozmanitosť príčin správania sa pri lúpaní kôry ani nemôže existovať.

Spracoval: Ing. Ján Krnáč

Zdroj: zborník z konferencie, www.verlagkessel.de