Slovenská lesnícka komora: Úmyselne zabíjajú stromy v našich lesoch. Dosť bolo pokusov ochrany prírody!
- Zverejnené v Aktuálne
- Komentáre (3)
Vetrová kalamita vždy spôsobí podkôrnikovú kalamitu. Ochrana prírody zasa rozhoduje v prospech lykožrúta a zabíja zelené lesy. Slovenská lesnícka komora má cez svoju členskú základňu mnoho desaťročí skúseností o tom, že vetrová kalamita vždy spôsobila kalamitu podkôrnikovú. Je to abeceda lesníka. Posledná veľká vetrová kalamita, ktorá sa urýchlene komplexne spracovala, bola z 8. júla 1996 najmä v lokalite Osrblie. Výsledný les, vypestovaný po disturbancii je obdivuhodný a utešený a ak do neho nechodíte na hríby, môžete na sociálnych sieťach dohľadať jeho kvalitu. Tlačovú správu s týmito informáciami dnes zverejnila Slovenská lesnícka komora prostredníctvom svojho hovorcu Bc. Dávida Hančinského.
Foto: FB stránka LESY SR š. p.
Vetrová kalamita z júla tohto roka na Liptove, ktprú spracovávajú LESY SR
Tlačová správa Slovenskej lesníckej komory pokračuje informáciou, že novodobejšie vetrové polomy, či už z roku 2004 alebo 2014 priniesli pre našu prírodu a krajinu katastrofu. Prečo? Jednoducho preto, že s časťou spadnutých stromov sa robia pokusy o “prinavrátenie divočiny”. Systematicky spochybňovaný lesník musel ustúpiť pokusom, novým zákonom o ochrane prírody a proti svojej vôli i naučeným skúsenostiam ponechať v polome rozmnožiť podkôrny hmyz do obludných rozmerov, ktorý zabíja zdravé stromy na tisíckach hektárov.
Taktika ochrany prírody, následné obvinenie lesníkov, vďaka klamlivým informáciám vyšla. Výsledok? Všetci sme prišli o lesy. Kalamita z 15. 7. 2021 bude pamätná. Padli severné svahy Nízkych Tatier na Liptove. A my lesníci vieme a chceme ju spracovať celú. Dosť bolo pokusov ochrany prírody! Chrobák nevyhynie. Zachránime lesy a s nimi aj celý ekosystém hodnotnej biodiverzity. Postupne budeme nahrádzať smrek z minulosti pestrejšou skladbou drevín. Nenecháme zničiť pokusmi celé doliny. Už sa nebudeme naďalej prizerať, ako nám spod suchých stromov odmýva posledné zvyšky pôdy. Na skale sa nový les neobnoví.
Zmysluplnú ochranu prírody si ctíme, no zároveň nerozumieme ponechaniu dreva v polomoch a množenie podkôrneho hmyzu, keď už dnes máme zásoby mŕtveho dreva 40 m3 na ha, čo je najviac v Európe. Sme taký bohatý štát, že si dovolíme nechať drevo hniť v lese? Lesník pre vlastníka, teda štát, mesto, cirkev, urbár alebo súkromnú osobu odborne spravuje lesy. On má plat za svoju prácu. Vlastník sa rozhoduje, čo urobí s lesom. Lesník obhajuje zákon a les. Sám z predaja dreva nemá zisk, ten je vlastníkov.
Pre ochranu prírody je nepohodlný, pretože má 5, resp. 10 rokov odborného vzdelania o celom ekosystéme lesa, roky praxe (30 – 35 rokov) a skúsenosti z vývoja prírody. Preto je pre pokusy ochrany prírody najväčší, resp. prvý nepriateľ na rade. Verejnosť je ľahko zmanipulovať módnymi populistickými klamstvami. Lesníka ťažšie. Preto ho treba kriminalizovať a odpratať z cesty, pretože má skúsenosti predošlých generácií, odborné vedomosti, ale aj znalosti potvrdené praxou o podobných pokusoch, ktoré dnes predkladá ochrana prírody.
„Norma overená praxou a skúsenosťami jednoznačne hovorí, že 5 napadnutých stromov lykožrútom na 5 ha je obrovská hrozba pre les a ihneď treba vykonať predpísané opatrenia. Nerešpektované normy vidíme v ihličnatých oblastiach Slovenska. Vieme, no nemôžeme postupovať podľa skúseností, cti a znalosti. Ideme to zmeniť a vrátiť sa do normálu k zdravému rozumu a chrániť naše lesy, prírodu a krajinu,“ hovorí predseda Slovenskej lesníckej komory Ing. Milan Dolňan.
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
Komentárov
pri všetkej úcte dovolím si dve poznámky k premýšľajúcim lesníkom:
1) Ak niekto experimentuje s lesmi tak sú to práve lesníci a to už pomerne dlho, niektoré zdroje hovoria, že v našich končinách je to 300 iné, že až 700 rokov. To experimetovanie malo svoj účel - uspokojiť potreby človeka, čo bolo a je v poriadku. Zároveň nám nazhromaždené poznatky vo všeobecnosti ukazujú, že čím je ten experiment odvážnejší - čím je lesný porast vzdialenejší od prirodzeného stavu - tým je nestabilnejší a na jeho "udržanie" potrebujeme viac intervencie a zdrojov. Aj preto je - neviem nakoľko dobrovoľný a vítaný - prechod na prírode blízke obhospodarovanie správna cesta. Toto by mala spoločnosť podporiť.
2) V menšej časti chránených území (5. stupeň ochrany, navrhované bezzásahové územia resp. zóny) ochranári neexperimentujú, nič aktívne tam nerobia, pokiaľ viem nechavajú tam pôsobiť prírodné procesy. Tie sledujme a poučme sa z nich, aby sme na drvivej väčšine lesov poznali cestu, ktorou sa uberať. Tu by mali byť lesnícke experimenty vylúčené, inak tie územia nemajú zmysel.
Ak tieto vychodiská budeme donekonečna spochybňovať k zmysluplnej debate sa nedostaneme a budeme krvácať v nekonečnej "kultúrnej vojne".
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.