Riport: Desať rokov po víchrici Žofia na Lesnom celku Košická Belá - zintenzívnenie výskytu a koncentrácie jelenej zveri, potreba významného zníženia jej početnosti

Zámerom organizátorov bola prezentácia a výmena aktuálnych poznatkov a skúseností v záujme optimalizácie obnovy lesa na kalamitných plochách, pričom bol určený obhospodarovateľom lesa, odborným lesným hospodárom, pracovníkom štátnej správy, lesníckych inštitúcií a ostatným záujemcom.

V úvode sa uskutočnili prezentácie Ing. Martina Matúša, výrobného námestníka Mestských lesov Košice, ktorý zhodnotil stav lesných porastov na území najväčšieho neštátneho lesníckeho subjektu u nás desať rokov po vetrovej kalamite Žofia z roku 2014. Ing. Andrej Gubka, PhD. prezentoval v mene kolektívu Lesníckej ochranárskej služby aktuálny stav riešenia problematiky škôd zverou na Slovensku a Ing. Julián Tomaštík, PhD. z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene hovoril o možnostiach využitia nových technológií (smartfón, dron, satelit) pre zefektívnenie manažmentu lesov na úrovni lesníckej prevádzky.

Následne si účastníci podujatia v teréne na piatich pokusných plochách pozreli aktuálny stav obnovených kalamitných plôch a v exkurznom sprievodcovi ho zhodnotili organizátori takto: „Závažným momentom na kalamitnej ploche Pálenisko po jej vzniku v roku 2014 je zintenzívnenie výskytu a koncentrácie jelenej zveri. Otvorená a odkrytá kalamitná plocha na južnej a juhovýchodnej expozícii sa stala vyhľadávaným stanovišťom jelenej zveri s dominantným výskytom v závere zimy a po nástupe vegetácie, mimo hlavnej poľovnej sezóny.

Otvorená plocha s hojným výskytom prirodzeného zmladenia atraktívnych drevín, slnných bylín a krovín je ideálnym miestom pre koncentráciu zveri. Obnova kalamitnej plochy je tak aj napriek dostatočnému počtu jedincov z prirodzenej a umelej obnovy problematická. Pri meraniach stupňa poškodenia obnovovaných porastov v roku 2024, sa vyskytuje vysoký stupeň poškodenia až zničenia pôvodného prirodzeného zmladenia a následných nárastov.

Intenzívne sú poškodzované jedince jaseňa, javora a jedle, a napriek jeho dominancii aj buka. Skĺbenie starostlivosti o obnovu drevín na kalamitnej ploche a manažmentu jelenej zveri bude kľúčovým faktorom pre zdarné pokračovanie obnovy kalamitnej plochy v nasledujúcich rokoch.“

V odporúčaniach pre obnovu lesných porastov poškodených kalamitami sa lesníci z prevádzky zhodli na tom, že je potrebné významne znížiť počty raticovej zveri, v prípade potreby doplnenia obnovného zloženia následných porastov je potrebné vysadiť chýbajúce dreviny minimálne v hlúčikoch, pre úspešnú doplnkovú prirodzenú obnovu kalamitných plôch je vhodné ponechanie výstavkov – solitérov jednotlivých stromov na ploche.

Ďalej je dôležité poznať pre rozhodovanie o úspešnosti prirodzenej obnovy stanovištné podmienky z pohľadu výskytu vysokých tráv a bylín, v bukových porastoch, ktoré idú do obnovy ako 70 až 80 ročné je potrebné vykonávať silné úrovňové prebierky s intenzitou 16 až 18 percent s cieľom zvýšenia ich statickej stability a predčasného nástupu prirodzenej obnovy.

K priebehu a výsledkom odborného seminára sa ešte vrátime v ďalších článkoch, publikovaných na portáli Lesmedium.sk a v časopise LES & Letokruhy.

Jozef Marko