Praktickí lesníci o PBHL (4. časť): Nielen trvalá prirodzená obnova, ale aj hodnotový a objemový prírastok

P. Verčimák: "Prírode blízkym spôsobom sme tu začali hospodáriť od roku 2006. Tento porast bol v posledných  dvoch decéniách bez zásahu. Je veľmi rôznorodý a je v ňom zastúpených až dvanásť drevín. Po schválení zmeny predpisu v programe starostlivosti o lesy z dôvodu prebudovy sme začali z neho jednotlivým výberom odstraňovať najprv druhovo menej vhodné dreviny ako hrab, brezu, osiku, ďalej zdravotne poškodené jedince a zrealizovali sme aj uvoľňovací zásah po celej ploche porastu. Ale bez otvárania plôch, aby sme tlmili prirodzené zmladenie hraba, ktorý neznáša zatienenie. Takto do porastu dostávame len primerané množstvo svetla. Doteraz odišlo z tohto prvého porastu vrátane samovýroby 2 100 kubíkov drevnej hmoty."

P. Mikluš: "Ak by sme tu postupovali podrastovým spôsobom po východiskách, tak po prepočítaní doteraz vyťaženého objemu dreva by v tomto poraste bolo za 15 rokov vyrúbaných už viac ako 5 hektárov lesa na obnovných prvkoch s porastovými stenami. Zaujímavé na tomto poraste je, že priemerná hektárová zásoba aj pri spomenutom objeme vyťaženého dreva neustále stúpa. V súčasnosti je na úrovni 350 m³/ha a 1. etáže takmer 440 m³/ha. Takže tu máme pri priemernom zakmenení 0,6 nielen trvalú prirodzenú obnovu, tvoriacu a odrastajúcu spodnú vrstvu, ale aj zvyšujúci sa objemový a hodnotový prírastok. Na dvoch prevádzkových skusných plochách v lokalite Kráľovčík sme zmerali, že ročný prírastok v takto obhospodarovaných porastoch dosahuje v prvých dvoch desaťročiach obnovy okolo 9,5 kubíka na hektár."

P. Verčimák: "Mám zásadu, že do porastov vstupujem za decénium dvakrát, niekedy trikrát. Intenzita zásahu je 17 – 20 percent v závislosti od porastu a konkrétnych okolností. Postupujem takto: rubne zrelé stromy – zdravotný výber – druhový výber – uvoľňovanie v skupinách stromov a vyťaženie jedincov z týchto skupín pozitívnym výberom. Tam, kde skupina stromov nie je otvorená, zasahujem do hlavnej úrovne s podporou jedincov, ktoré majú dorásť do cieľových hrúbok. V objekte je 50 percent pôd podmáčaných, preto aj z tohto dôvodu zasahujem do porastov dvakrát, aby  sa zachovala ich stabilita a odolnosť.

Odborný lesný hospodár vie sám najlepšie posúdiť kedy a koľko hmoty vybrať z porastu. V prípade dvoch zásahov za decénium je aj prírastok hmoty väčší ako v prípade jedného zásahu, lebo jedince, ktoré plánujem odobrať, ešte prirastajú v období do druhého zásahu. Ak je napríklad predpis za decénium 1 000 kubíkov, tak nevyberiem dvakrát po päťsto, ale podľa toho, v akom štádiu je porast z hľadiska výskytu hrúbkových tried. Napríklad vyberiem na prvýkrát 300 – 400 kubíkov a na druhýkrát zvyšok. Alebo naopak, vyberiem najskôr 600 kubíkov a potom už vyznačím menej."

J. Schürger: "Kritickou hranicou intenzity zásahu je podľa mojich skúseností, ktoré som nadobudol v porastoch Slovenského Rudohoria, 22 percent. Pri holorubnom hospodárskom spôsobe bol sprievodným javom výskyt malinčia, pri podrastovom černice. Musíme sa vystríhať toho, aby PBHL nesprevádzalo po silnejších zásahoch zaburinenie, pretože nebudeme mať ani malinu, ani černicu a ostane nám len slmz. Ale  samozrejme, závisí to od konkrétnych podmienok v danej lokalite."

P. Mikluš: "V mladších porastoch v týchto podmienkach je mimoriadne dôležité robiť kvalitné uvoľňovacie prebierky, aby sme v nich dosiahli a udržali požadovanú štruktúru, optimálne koruny a plynule prešli do obnovy jednotlivým a hlúčikovým výberom. Treba uvažovať nad znížením rubnej doby a začať s obnovou takýchto porastov skôr, vo veku porastu 65 – 70 rokov. Musíme mať dostatok času na naštartovanie a primerané využitie potenciálu  hrúbkového a hodnotového prírastku a musíme získať dostatočný časový priestor na to, aby materský porast neskôr nestrácal na kvalite tým, že nestihneme z neho odoberať rubne zrelé jedince. Samozrejme, ak chceme zároveň cieľavedome využiť už prebiehajúce prírodné procesy.  Z tohto dôvodu považujeme predťažbový kľud pred obnovou v dĺžke trvania 10 – 20 rokov za nesprávny.

Skúsenosti ukazujú, že dostatočne a včas uvoľnené jedince, dobrá koruna a ich skoršia rubnú zrelosť znamenajú menší predpoklad výskytu nepravého jadra u buka. Na druhej strane je zvyšujúci záujem odberateľov aj o buk s nepravým jadrom, pretože ho dokážu spracovať a následne vyskladať zaujímavé výrobky. Spomínam si, že pred niekoľkými rokmi chceli od nás nábytkári len biely jaseň bez viditeľného farebného jadra, dnes majú záujem aj o vyfarbené jadro. My, lesníci, by sme však mali ísť svojou cestou a nesnažiť sa vo všetkom a za každú cenu prispôsobovať požiadavkám odberateľov a spracovateľov drevnej hmoty."

Jozef Marko