Poznámka: Prvý lesník na poste ministra pôdohospodárstva skončil. Bol sklamaním a odtrhnutý od reality. Sám neustále opakoval, že vďaka PBHL predbehol čas

Bolo iba prirodzené, že po tom, ako sa stal Ján Mičovský minulý rok členom vlády, lesomajitelia, odborní lesní hospodári a lesníci vkladali do neho veľké nádeje. Logicky sa domnievali, že ak bude šéfom agrorezortu človek, ktorý lesu a lesníctvu rozumie, pomôže mu vyriešiť mnohé nahromadené problémy. Ibaže Ján Mičovský od začiatku verejne vyhlasoval, že on nezastupuje vo vláde lesníkov, ochranárov, drevárov alebo farmárov, ale všetkých ľudí. Neuvedomil si, že túto pozíciu má vo vláde plniť premiér. 

A tak namiesto finančnej podpory štátu, určenej vlastníkom a užívateľom lesov pri zvládaní následkov rozsiahlych vetrových a podkôrnikových kalamít, ako je tomu napríklad v Česku a Nemecku, namiesto posilnenia kľúčovej pozície odborného lesného hospodára a zlepšenia podmienok pre prácu taxátorov v kráľovskej lesníckej disciplíne, ktorou je hospodárska úprava lesov, minister a jeho najbližší spolupracovníci rozdelili lesníkov na takzvaných moderných a nemoderných podľa toho, ako sa kto postavil k téme PBHL.

Nehovoriac už o prvotnej myšlienke nového ministra zaradiť správu lesného hospodárstva pod rezort životného prostredia. Až po viac ako roku Ján Mičovský pochopil, že Ján Budaj od začiatku robil iba to, čo od neho ekoaktivisti a ochrancovia prírody očakávali. S veľkou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, minister životného prostredia politicky presadí ich záujmy práve na úkor vlastníkov a obhospodarovateľov lesov. A čas ukáže, že aj na úkor prírody a celej spoločnosti, o tom skúsení lesnícki praktici už dnes vôbec nepochybujú.

Vlastníci lesov a lesníci si veľmi rýchlo uvedomili, že „ich“ minister je síce zdatný politický marketér, ale spásu lesníctva a vyriešenie všetkých jeho problémov vidí iba v marketingovo ľúbivo znejúcom koncepte prírode blízkeho obhospodarovania lesov. Medzinárodne rešpektované štandardy trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, dlhodobo uplatňované aj na Slovensku, prestali ministrovi stačiť.

A uvedomili si aj to, že minister bol odtrhnutý od reality, pretože to, ako funguje lesnícka prevádzka a aké problémy musí riešiť, prežíval na vlastnej koži naposledy v 90-tych rokoch. A tak sa po viac ako roku pôsobenia ministra Mičovského vo funkcii namiesto zrovnoprávnenia legislatívneho postavenia a praktického výkonu štátnej správy v lesnom hospodárstve a ochrane prírody dočkali vlastníci a obhospodarovatelia lesov nuly v pláne obnovy, kontroverznej vyhlášky k zákonu o ochrane prírody a krajiny a prekvapujúcej politickej dohody na podpore zákona, ktorý má zabezpečiť presun štátnych lesných a poľnohospodárskych pozemkov a štátnych podielov v neštátnych pozemkových spoločenstvách v národných parkoch pod správu štátnej ochrany prírody.

Politický marketing na úspech v politike skrátka nestačí. Je iba nadstavbou nad reálnou politikou, založenou na schopnosti dohodnúť sa s politickými partnermi a presadiť svoje priority a vízie. Marketing má „predávať“ konkrétne výsledky politickej práce. O tie, ktoré tu ostali po odchode Jána Mičovského z pozície šéfa agrorezortu, lesnícka verejnosť určite nestojí.

Jozef Marko