Názor: O údajoch, ktoré zásadným spôsobom menia podstatu diskusií o ďalšom rozširovaní bezzásahových území

Ak hovoríme o lesoch, ochranárska komunita totiž zjednodušene tvrdí, že iba lesy, ktoré boli alebo budú na základe zákona o ochrane prírody a krajiny zaradené do 5. stupňa ochrany prírody, sú skutočne lesmi bezzásahovými. V tejto súvislosti si však neuvedomujú, že existuje ešte aj zákon o lesoch, ktorý ustanovuje tzv. kategórie lesov, z ktorých si zasluhuje pozornosť najmä kategória lesov ochranných. Sú to lesy, v ktorých sú prvoradé ich ekologické funkcie, zamerané na ochranu pôdy, prameňov vody, mokradí, inundačných území vodných tokov a exponovaných stanovíšť v horských oblastiach.

Paradoxne, tieto lesy (pokiaľ nie sú súčasťou vyhlásených chránených území) nepožívajú žiadnu osobitnú ochranu z hľadiska zákona o ochrane prírody a krajiny, ale z ich poslania je zrejmé, že nie sú určené na produkciu dreva a pokiaľ sú tvorené porastmi s prirodzeným drevinovým zložením, sú v prevažnej miere ponechávané  na samovývoj. Údaje o týchto lesoch, ich poslaní, výmerách a spôsobe ich obhospodarovania sú obsiahnuté v programoch starostlivosti o lesy, ale keďže nie sú dostatočne jasne publikované v sumárnej podobe, zvyčajne sa v týchto diskusiách na ich význam zabúda.

Aj preto sa Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska spolu so Slovenskou lesníckou komorou obrátili v marci 2022 na Národné lesnícke centrum vo Zvoelne a upozornili na nedostatočné objasňovanie poslania týchto lesov, neznalosť ich skutočného bezzásahového rozsahu v rámci celej Slovenskej republiky, nedostatočné zdôrazňovanie ich významu ako faktora hľadania budúcich riešení pri presadzovaní spôsobov ochrany našich lesov a požiadali o stanovisko Národného lesníckeho centra k tomuto problému.

Treba oceniť, že Národné lesnícke centrum Zvolen reagovalo veľmi pružne a aj vo forme tlačovej správy už 5. apríla 2022 publikovalo, že v súčasnom období máme v Slovenskej republike v bezzásahovom režime, teda v 5.stupni ochrany prírody 72 621 hektárov lesov, čo predstavuje 3,7 % z ich celkovej výmery. Okrem toho podľa platných programov starostlivosti o lesy je ponechaných na samovývoj ďalších 124 542 hektárov ochranných lesov, čo je 6,4 % porastovej plochy lesov Slovenskej republiky a to minimálne na najbližších 10 rokov. 

Celkove teda už za súčasného stavu je reálne 10,1 % našich lesov v bezzásahovom režime, pričom ak k tomuto číslu prirátame približne 300 tisíc hektárov prevažne listnatých lesov evidovaných ako tzv. biele plochy, ktoré vznikli samovývojom a sú tiež v bezzásahovom režime dostávame, že súčasný rozsah bezzásahových území v lesoch Slovenska je približne 23 % z výmery lesov a 9,9 % z celkového územia Slovenskej republiky.

Tieto údaje menia zásadným spôsobom podstatu diskusií o ďalšom rozširovaní bezzásahových území, pretože ak Štátna ochrana prírody SR tvrdí, že výmera bezzásahových lokalít predstavuje 1,8 % z výmery Slovenska a z objektívnych údajov vychádzajúcich z Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR vyplýva, že takýchto území je viac ako 20%, je evidentné, že údaje, ktorými operuje Štátna ochrana prírody SR sú nepresné a základy tejto diskusie stoja na spochybniteľných východiskách.

Ukazujú zároveň, že pri hľadaní zdrojov na splnenie ambicióznych cieľov pri ochrane lesov by bolo nezmyslom nevyužiť aj plochy, ktoré na základe svojich skúseností a poznatkov vedy už desaťročia lesníci zo svojho hospodárenia vylúčili a ich potenciál z hľadiska zachovania biodiverzity je obrovský len preto, že niekedy  nespĺňajú formálne  požiadavky ochrany prírody a nie sú marketingovým bonusom ochranárov.

Bude veľmi zaujímavé sledovať, ako tieto fakty ovplyvnia ďalší vývoj diskusií o tejto téme a či vôbec bude ochotný niekto z kompetentných predstaviteľov envirorezortu zobrať ich do úvahy.

Juraj Vanko

Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska