Názor: Lesníctvo a včelárenie patria k sebe

Včeláriť som začal po náhlej otcovej smrti. Stále tvrdil, že bude žiť 100 rokov a ja ako jeho syn som mu veril. Neučil som sa preto včeláriť a chodil som mu pomáhať len pri vytáčaní medu. Venoval som sa v tom čase viac športu a poľovačke.

Prvý rok včelárenia bol pre mňa veľmi ťažký. Bral som včely veľmi vážne a preto som poctivo každý týždeň všetky rodiny prekontroloval. Prvý rok som kontroly robil asi tak, ako to robí väčšina menších včelárov - vyrezávaním matečníkov. Bol to nekonečný príbeh. V niektorých rodinách bolo aj 50 matečníkov, mnohokrát som aj tak všetky nenašiel a včelstvo sa vyrojilo. Za 10 až 12 hodín som dokázal prekontrolovať 10 až 12 rodín. Zo začiatku som včeláril v otcových úľoch. Boli s pevným dnom, zo strán so slameným uteplením. Ak včely zhotovili matečník niekde na dne alebo v kúte, nemal som šancu ho nájsť. Podľa rozhovoru s niektorými včelármi majú rovnaký problém.

Už je to asi dvanásť rokov, odkedy som sa rozhodol venovať zberu obnôžkového peľu. Musel som si samozrejme zadovážiť vhodné úle s odnímateľným dnom. Keďže mám po otcovi zdedenú netradičnú rámikovú mieru museli byť aj úle urobené špeciálne pre moje potreby. Sú urobené veľmi dobre zo smrekového dreva a presne vystihujú spôsob môjho včelárenia. Jediný problém je, že po čase pri zbere peľu došlo k vyhryzeniu dreva na prednej časti dna a včely peľochytovú mriežku obchádzali. Musel som tam umiestniť pásik plechu. Zdedil som po otcovi približne 50 rodín a s takýmto počtom včelárim dodnes popri zamestnaní.

V prvom roku môjho včelárenia som sa snažil vzdelávať aj zo včelárskej literatúry. Dočítal som sa aj výrok „roje môže mať len bohatý včelár“. Snažím sa včeláriť čo najlepšie, preto sa usilujem, aby som roje zbierať nemusel. Včely mám umiestnené v nadmorskej výške cca 380 m n. m. pri vyvieračke Muránky pod Muránskym hradom. Momentálne veľmi populárna lokalita kvôli vysadeným sysľom pasienkovým.

Keď sa včelstvá dostanú do takej sily, že sa snažia rojiť, začínam s vytváraním nových včelstiev. Buď v novom včelstve umiestnim jeden rámik s jedným matečníkom, alebo tam preložím starú matku z včelstva pripraveného na rojenie. Vo včelstve nechávam stále len jeden matečník na rámiku, umiestnenom ako druhý z pravej strany. Stalo sa mi viackrát, že ak bolo viac matečníkov, včely sa vyrojili aj s mladou matkou. Dokonca aj s tromi.

Do nového včelstva umiestnim zaplodované rámiky do plodiska i do medníka a o dva týždne takéto včelstvá už majú dostatok medu na vytáčanie. V polovici júla včelstvá, ktoré nechcem zimovať, buď spojím alebo predám ako zmetence. Keď je takýto zmetenec s mladou matkou dostatočne silný, dokáže do konca augusta vystavať všetky medzistienky a včelstvo je pripravené na zazimovanie.

Takýmito včelstvami sa mi podarilo pomôcť začínajúcim včelárom, z ktorých sú niektorí aj kolegovia lesníci. Okrem mňa včelária v rámci nášho doterajšieho lesného závodu Revúca ešte ďalší štyria kolegovia lesníci.

Som presvedčený, že včelárenie a lesníctvo patria k sebe. Veď väčšina z nás sme lesníkmi kvôli vzťahu k prírode. Bol by som preto veľmi rád, keby sa naše rady lesníkov - včelárov rozširovali. V prípade záujmu začiatočníkom rád poradím a podľa možností aj pomôžem. Najliečivejším produktom včiel je podľa mňa aj tak žihadlo a to dostane väčšinou len včelár. Keby včely neštípali, bol by včelárom hocikto. Najlepšie na včelárení je, že veľmi človeka upokojuje. Niekedy dávno aj náš lesný závod mal včelnicu a možno by bolo dobré sa k takýmto aktivitám vrátiť. Slovenské včelárstvo má vysokú úroveň a hlavne máme veľmi pestré rastlinné spoločenstvá, preto je podľa mňa škoda to nevyužiť.

Ing. Marek Nosko