Názor: Kto im dáva právo? Poľovníci nie sú vrahovia a príroda nie je múzeum!

Zaujímalo by ma, kto dal neprajníkom zodpovedných poľovníkov právo ich obťažovať? Kto im dal právo mať monopol na to, čo je správne? Kto im dal právo nazývať zodpovedných poľovníkov vrahmi?

Kto im dal právo sabotovať to, na čo sme zo zákona oprávnení? Prečo sa neustále čudujú, kto nám dal právo na všetko možné, keď oni sami nemôžu zodpovedať za to, kto im dal právo neslušne sa správať k svojim blížnym?

Prostredníctvom sociálnych sietí sú zodpovední poľovníci dennodenne obťažovaní. Zodpovední poľovníci veria v prežitie prírody a rovnováhu, v ktorej sme my ľudia, samozrejme, súčasťou a zaujímame správne miesto. Pomalá propaganda okorenená predsudkami. 

Aspoň na sociálnych sieťach. Spôsob komunikácie neprajníkov poľovníctva pripomína predtlačené štítky, ktoré sa používajú ako odpoveď na čokoľvek, čo povieme. Slová sa vyvalia reflexívne. Nie je za tým žiadna logická myšlienka, len hotové klišé.

O veciach sa dá diskutovať. Namiesto toho sa stretávame s nelogickými otvorenými ústami, ktoré nemajú žiadny základ vo faktických problémoch, sú mimo realitu a kde sa oslavujú urážky. Keď prehovoria, logika zjavne nie je potrebná. A úprimne povedané, nemyslím si, že oni sami majú nejaké logické argumenty, je to len básnička opakovaná bez ďalšieho rozmýšľania.

Lov zveri je jednou z mnohých činností pri výkone práva poľovníctva, čo znamená, že sme stále dokázali stáť jednou nohou v realite a nezmietli sme sa do dnešného silne polarizovaného zabudnutia na to, ako my ľudia fungujeme v prírode. 

Zodpovední poľovníci sú tí, ktorí pomáhajú zveri v zimných mesiacoch a sme tí, ktorí sa snažíme zlepšiť podmienky ich prežitia v našej prírode. Sme to my, zodpovední poľovníci, ktorí sa snažíme pri výsadbe porastov, ktoré prospievajú všetkým druhom zveri.

Sme to my, zodpovední poľovníci - smetiari, ktorí ukončia utrpenie zranenej zveri pri dopravnej nehode. Sme to my, zodpovední poľovníci - smetiari, ktorí každoročne čistíme našu prírodu od všetkého, čo ľudia odhadzujú v prírode. Robíme to pre prírodu, robíme to pre vás a robíme to 24 hodín denne, 7 dní v týždni.

Mnoho ľudí pred týmto fenoménom zatvára oči. Nič z toho neplatí. Sú to nové, povrchné a silne polarizované moderné „spôsoby života“, ktoré zmietajú ľudí, strácajúcich kontrolu nad vlastnou úlohou v prírode. Ľudia, ktorí zabudli. Ale ako stratení sa snažia nájsť niečo, v čo veriť. Alebo to jednoducho ignorujú. 

A potom sa to pokazí. Musíme sa sústrediť na hasenie falošných požiarov s obvineniami, kde sú zodpovední poľovníci úplne zabalení do prilepených výsteliek, kde všetky skutočné a dôležité veci, ktoré robíme, hania ľudia bez akýchkoľvek vedomostí. Ani sa nepokúšajú učiť.  Všetko je to o propagande, čistom ohováraní poľovníctva. Šírenie prebieha voľne, dokonca aj v tzv. etablovaných médiách.

Preto, my zodpovední poľovníci, ako súčasť našej prírody, prichádzame s výzvou: Ľudia zahoďte svoje predstavy o „prírode tam vonku“, príroda nie je múzeum „pozerať a nechytať sa“.

Ing. Ján Krnáč