LESY SR: Objem vetrovej kalamity na Liptove stále narastá

„Náš závod môže zatiaľ spracovať 98 tisíc kubíkov padnutej drevnej hmoty, na základe vydaných podnetov zo strany orgánov ochrany prírody sa nemôže spracovať takmer 8 500 tisíc m³ a ďalšie kalamitné drevo s objemom 4 tisíc kubíkov nemožno spracovať, keďže padlo v biotope hlucháňa. Na stanovisko zástupcov ochrany prírody čakáme v prípade ďalších 22 tisíc kubíkov,“ podotýka riaditeľ Odštepného závodu Liptovský Hrádok Peter Korenko.

Ide o ihličnaté porasty so zastúpením smreka, smrekovca a jedle, s vekom približne 50 rokov a viac. Štyridsať percent z celkového objemu kalamity tvoria zlomy, kde je znehodnotená najkvalitnejšia časť kmeňa. Šesťdesiat percent tvoria vývraty.

„Následky vetrovej kalamity štátny podnik odstraňuje pomocou lesnej techniky UKT, LKT, ale aj s pomocou lanovkových systémov, a to vzhľadom na náročnosť terénu. Spracovanie pomiestnej kalamity zabezpečujú furmani s koňmi,“ zdôrazňuje vedúci Lesnej správy Malužiná Ján Vrbenský.

Ďalším závodom, ktorého porasty zasiahol silný vietor, je Odštepný závod Beňuš. „Náš závod má povolené spracovať 30 tisíc kubíkov dreva z Lesných správ Závadka a Pohorelá,“ dodáva Marek Tabernaus, ktorý je poverený vedením výrobno-technického úseku OZ Beňuš.

Zákon ukladá štátnemu podniku spracovať kalamitu 6 mesiacov od jej vzniku. Štátny podnik musí o spracovanie kalamity požiadať Štátnu ochranu prírody, v tomto prípade ide o Národný park Nízke Tatry a Národný park Muránska planina. Týka sa to porastov v druhom aj treťom stupni ochrany prírody. V tých porastoch, kde dostal štátny podnik kladné stanovisko, už následky kalamity spracúva. Na Liptove je spracovaných viac ako 12 tisíc metrov kubických dreva.