Komentár: Plán obnovy s rukopisom mimovládiek, bez presadzovania záujmov lesníkov

Ale vráťme sa k samotnému Plánu obnovy. Osobne ma zaujali tri veci. Po prvé: v texte sa lesníctvo spomína len raz. Aj to v súvislosti s výškou ťažby, ktorá je údajne najvyššia v rámci krajín OECD. Neviem z akých zdrojov čerpali autori. Ak si pozrieme viaceré zdroje (napr. Forest Europe/UNECE/FAO) zistíme, že tomu tak zďaleka nie je. Materiál, ktorý si dáva za cieľ obnoviť krajinu by mal vychádzať z reálnych ukazovateľov a nie (možno účelovo) skreslených informácií.

Po druhé: za najpodstatnejšie autori považujú v oblasti ochrany prírody presun území s 3.- 5. stupňom ochrany pod správu ochranárskych organizácií. Táto téma je prioritou číslo jedna! Dokonca tak, že sa má uskutočniť už v roku 2021. Samotná zonácia chránených území je naplánovaná na rok 2025. Je zaujímavé, že zhodnotenie opodstatnenosti ochrany územia má prebehnúť až štyri roky po delimitácii pozemkov. Pre tých, ktorí nevedia, o akú výmeru ide pripomeniem, že  v 3.- 5.stupni ochrany sa nachádza viac ako 400 000 hektárov pozemkov, prevažne lesov.

Po tretie: v roku 2026 počítajú autori s výnosom zo vstupného do národných parkov v objeme 6 miliónov eur. Ak by sme my, lesníci (štátni, neštátni) oznámili verejnosti, že chceme ročne takúto sumu na obnovu lesov vznikla by celonárodná vzbura. A to celé desaťročia budujeme lesnícku infraštruktúru, ktorá výrazne napomáha rozvoju cestovného ruchu a turizmu. Je potrebné verejnosti otvorene povedať, že od roku 2026 bude vstup do lesa spoplatnený. Že od roku 2026 sa budeme skladať na platy strážcom prírody, ktorí vám nedovolia odrhnúť si čučoriedku pri prechádzke lesom.

Je potrebné verejnosti povedať, že drevo ako obnoviteľná surovina bude využívaná minimálne. Na veľkej výmere krajiny budeme presadzovať bezzásah. A všetky tie vznešené slová o zmene klímy a viazaní uhlíka v stromoch sa rozplynú vo vetre. Mŕtvy les je zdrojom väčšieho uvoľňovania uhlíka do ovzdušia, Zatiaľ  čo zdravý a obhospodarovaný les výrazne zlepšuje bilanciu uhlíka. Toto nie je účelová fráza. Na túto skutočnosť poukazuje aj samotná Európska komisia v Zelenej knihe o ochrane lesov EÚ.

Autori sa rozhodli „zabojovať“ za zmenu klímy ozeleňovaním miest. Dobrá myšlienka. Ak však chceme naozaj pomôcť klíme, bez zeleného priemyslu, zelenej energetiky a cieľavedomého lesného hospodárstva to nepôjde. Stačí si prečítať poslednú zverejnenú správu o stave Európskych lesov 2015. Tam by sme sa dočítali, že v rámci krajín EÚ vynakladá Slovensko z verejných prostriedkov na lesné zdroje a uhlík menej ako 0,5 % z výdavkov na lesné hospodárstvo. Je to najmenej v Európe. 

Čo dodať na záver? Počas svojej praxe som prečítal veľa dokumentov vypracovaných mimovládnymi organizáciami ochrany prírody. Dovolím si povedať, že už poznám ich rukopis. Pri čítaní tohto materiálu (Zelená ekonomika, časť ochrany prírody) sa neviem zbaviť pocitu, že autormi je tretí sektor. Nenamietam. Len potom nerozumiem, načo máme všetky tie odborné inštitúcie v sektore životného prostredia.

A na úplný záver. Očakával som, že najvyšší predstavitelia nášho rezortu, ktorí hlásajú vzletné heslá o lesníckej cti a lesníckej hrdosti, zabojujú za lesnícky stav. Nepoddajú sa demagógii a po vzore ostatných (vyspelejších) krajín Európskej únie budú presadzovať záujmy lesníkov.  Mýlil som sa.

RNDr. Peter Morong

(Autor je bývalý generálny riaditeľ š. p. LESY SR, Odštepného závodu Beňuš a Správy Národného parku Nízke Tatry)