Komentár: Lesnícka pravda a ochranársky experiment. Pokračujúci príbeh našich lesov
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Slovenská lesnícka komora včera na svojej internetovej stránke informovala o exkurzii členov oblastných lesníckych komôr na Šumave a v Hornom Rakúsku. Autorka článku Ing. Jaroslava Vanyová okrem iného uviedla, že počas prvého večera účastníkov exkurzie s vývojom lesných porastov na Šumave po niekoľkých kalamitách a nehospodárení v nich oboznámil Ing. Josef Vovesný.
Foto Jozef Marko
Lesníci zo Slovenska pozorne počúvajú výklad Ing. Vovesného v Národnom parku Šumava
Pred štyrmi rokmi, v októbri 2019, som sa zúčastnil študijnej cesty takmer päťdesiatky lesníkov zo Slovenska, ktorú zorganizovalo Združenie obecných lesov SR. Pozreli sme si aj torzá lesov v Národnom parku Šumava. Skúsený lesnícky odborník Ing. Josef Vovesný nám vtedy povedal: „Ochrancovia prírody hovoria o prírode blízkom lese, ale opak je pravdou, pôvodné sú tu smrekové lesy, podľa ich predstáv teda lesy prírode vzdialené. Smrek tu prevládal už v 19. storočí, smrekové porasty „ľahli“ po polomoch v 60. a 70. rokoch.
K zmiešaným porastom z troch drevín, ktoré sú odolnejšie, treba dospieť cieľavedomou činnosťou a rešpektovať pritom stanovištné podmienky, ktoré sú rozhodujúce. Schematické, všeobecné postupy nevedú k ničomu. Sadiť jedľu a buk bez ochrany tu nemá zmysel, spoliehať sa len na sukcesiu nestačí, jednotlivé stromy tu silné vetry zmetú a buk sa sám v týchto podmienkach nezmladí, pretože jeho semeno sa ďaleko nedostane.“
Ing. Josef Vovesný nás ďalej informoval o tom, že v Národnom parku Šumava je realizovaný „biomonitoring za účelom zdôvodnenia ponechania lesov na samovývoj“, takže už jeho zameranie je podľa názoru Ing. Vovesného návodom pre tých, ktorí ho realizujú, aby vybrali tie správne skusné plochy s rozlohou päť árov a zisťovaním počtu jedincov v kruhoch s polomerom tri metre. „Dospievajú tak k mylným záverom, že príroda tu obnoví lesy lepšie ako lesníci a tento záver potom prezentujú na verejnosti.
Pri posudzovaní prirodzene sa obnovujúcich plôch na hornej hranici lesa pracujú s kategóriou výskytu od 0 do 500, zistené údaje priemerujú, takže ak na jednej ploche zistia, že na nej nie je nič a na ďalšej nájdu päťsto stromčekov, tak im vyjde priemer 250, čo ale problém Šumavy nevystihuje. Ak na obnovnej ploche spočítajú 1 000 jedincov prirodzeného zmladenia, tak sú radi a vôbec si neuvedomujú, že je to málo a na obnovu lesa to nestačí. Ak nájdu na holine aspoň jeden – dva semenáčiky, už to podľa nich nie je holina...,“ dodal Ing. Josef Vovesný.
Pre reportáž uverejnenú koncom roka 2019 v časopise LES & Letokruhy o tejto študijnej ceste som práve pod vplyvom skúseností, postrehov a hodnotení Ing. Josefa Vovesného zvolil titulok: Lesnícka pravda a ochranársky experiment.
Myslím, že stále vystihuje pokračujúci príbeh lesov. A nielen na Šumave.
Jozef Marko
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
