Fejtón: O stretnutí dvoch politikov a prečo si jeden myslí, že stačí byť iba na očiach

R: Už som sa ťa to chcel dávnejšie opýtať, ako to robíš, že si stále na očiach? Ráno o tebe čítam v novinách, v priebehu dňa na internete, na sociálnych sieťach, potom počujem tvoj hlas v rádiu a večer si v hlavných televíznych správach. A takto je to takmer každý deň. Pomaly sa bojím otvoriť chladničku, aby si z nej na mňa nevyskočil (smiech).

M: (Pousmeje sa) Je to jednoduché. Komunikujem. Neustále komunikujem. Všetko ihneď komunikujem. Každý nápad, myšlienku, cieľ, zámer a návrh zverejním za horúca do masmédií, aby ma nikto nepredbehol a aby čo najviac ľudí vedelo, že som tu pre nich a že sa ani na chvíľu nezastavím.

R: Ak ale ešte nemáš nič dohodnuté, prerokované, ak nemáš pre svoj zámer alebo návrh získanú politickú podporu, tak ako s tým môžeš ísť von? Sľubuješ verejne niečo, pre čo ešte ani ty ako politik nemáš sľub od svojich politických partnerov, že sa tým budú reálne zaoberať. Že ťa podržia a pomôžu ti presadiť, čo považuješ za dôležité. Veď všetko je o peniazoch, bez nich nič nezrealizuješ a nezabezpečíš. A na to, aby ti ich schválili, potrebuješ dosiahnuť politický konsenzus, presvedčiť ostatných v koalícii. Povoliť, ak považujú za dôležitejšie niečo iné a pritlačiť na pílu, ak dostávajú prednosť menej dôležité projekty ako je ten tvoj. Nemôžeš predsa ísť hneď s bubnom na zajace!

M: No vidíš a to je tvoj problém. Hovoríš do médií len to, čo je dohodnuté, rozhodnuté a schválené. To nestačí, preto je ťa tak málo vidieť a počuť.

R: Ako to, že nestačí? Politika má byť predsa o konkrétnych riešeniach, opatreniach a výsledkoch. To je podľa mňa reálna politika, akú od nás voliči očakávajú. Neuskutočnené sľuby a prázdne slová každého politika skôr či neskôr predsa dobehnú!  

M: Omyl. Informácií je dnes všade priveľa na to, aby sa nimi ľudia chceli hlbšie zaoberať. Veľmi rýchlo zabudnú na to, čo, kto a kedy povedal. Veď médiá sú preplnené informáciami z politiky práve o tom, čo a kto chce pre ľudí urobiť. Ak má politik dobré úmysly a chce niečo užitočné spraviť vo verejnom záujme, tak o tom musí hovoriť. A ak sa aj stane, že nemôže dodržať, čo sľúbil, lebo nezískal na to peniaze a dokonca vyhlásil, že odstúpi, ak nedodrží sľub, tak čo myslíš, koľko ľudí to zaregistruje? Podľa mňa tak málo, že toto riziko pokojne podstúpim. Politik musí byť neustále na očiach, pretože ak zíde z očí, zíde z mysle. Verejnosti, novinárom, voličom.

R: Teba nevyrušili ani výsledky reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, v ktorom si sa ocitol s tvojím prístupom k politike ako najnedôveryhodnejší na úplnom chvoste?

M: Vôbec nie, ľudia prieskumom veľmi neveria.

R: A čomu teda veria?

M: Každý verí tomu, komu a čomu chce uveriť. O to je pre politika dôležitejšie byť neustále na očiach, v médiách, na sociálnych sieťach a komunikovať, komunikovať, komunikovať. Ale veď som ti to už povedal. Prepáč, ponáhľam sa na tlačovku...

Poznámka na záver: Vážení vlastníci, správcovia a užívatelia lesov, lesníci a lesní hospodári, spracovatelia dreva a živnostníci, pracujúci v lese, podobnosť textu s realitou, a nielen tou súčasnou, nie je vôbec náhodná.

Jozef Marko