Daždivé počasie, náhly pokles teploty, vznik námrazy a vietor poškodili prešovským štátnym lesníkom kvalitné bučiny: Kalamitu od začiatku spracovania aktívne komunikovali na verejnosti

Koncom marca a začiatkom apríla, kedy sneh opadol, objednali zalietanie postihnutej oblasti dronom a v spolupráci s odborníkmi na GIS dostali štátni lesníci mapy s presnou lokalizáciou kalamity v porastových dielcoch. Získali tak konkrétnu predstavu o rozsahu kalamity a dokázali odhadnúť jej objem s presnosťou na 90 percent.

„Gro kalamity bolo sústredené okolo Šimonky, najvyššieho vrchu Slanských vrchov a Čiernej hory,“ hovorí ťažbár a dispečer dopravy dreva OZ Prešov Ing. Martin Fecko: „Tri porasty pod vrcholom Šimonky sú spracovávané lanovkou. Ostatné zasiahnuté porasty smerom na Zlatú Baňu vo veku 70 až 90 rokov boli po prebierkach. V roku 2014 Žofia poškodila prevažne štandardne rozpracované, 120 ročné porasty vysokej bonity. Aj touto kalamitou sú poškodené kvalitné bukové porasty - najkvalitnejšie bučiny, ktoré obhospodarujeme v rámci nášho závodu, ale už nie na veľkých sústredených plochách.“

Ing. Pavel Mikluš poverený vedením výrobno-technického úseku OZ Prešov dodáva, že podľa prvých, predbežných odhadov hneď zo začiatku roka padlo počas decembrovej kalamity 11 000 kubíkov drevnej hmoty, neskôr sa odhad spresňoval na výšku 14 500 kubíkov, po vyhodnotení snímok z leteckého monitoringu spresnenia kvantifikovali na úrovni  21 000 kubíkov kalamitnej hmoty a začiatkom júla už je jasné, že mráz a následne aj vietor poškodili celkovo 23 000 kubíkov dreva.

Výrobno-technický riaditeľ š.p. LESY SR Ing. Ján Schürger, PhD., ktorý sa prišiel na Lesnú správu Kokošovce informovať o stave spracovania kalamity priamo v teréne upozorňuje na to, aby neboli porasty, ktoré námraze a vetru odolali a ukázali sa ako najstabilnejšie zarovnávané do geometrických tvarov, pretože je to podľa jeho názoru veľká chyba, ktorej sa lesníci v takýcho situáciach v minulosti dopúšťali.

Ing. Stanislav Lelák, vedúci LS Kokošovce hovorí, že námraza sneh a vietor nepoškodili porasty na sústredených plochách, ale viac menej sa jedná o rozptýlenú  kalamitu prevažne tvorenú vývratmi, ojedinele sa nachádzajú aj zlomy. Na najkomplikovanejší úsek pod Šimonkou nasadili lanovky, pretože bolo treba vytiahnuť čo najskôr všetky poškodené stromy, aby na otvorenejších plochách nedošlo k znehodnoteniu hlavne bukového dreva. „Zasiahnutých bolo 77 porastov. Kalamitu spracováva desať pracovných skupín. Momentálne ostávajú na spracovanie lanovkami tri potrasty s objemom 1 500 kubíkov a v troch porastoch ostáva ešte spracovať traktorovou technológiou ďalších 1 500 kubíkov.“

Prešovskí štátni lesníci vznik kalamity a postupnosť jej spracovania aktívne komunikovali na verejnosti.  Od začiatku spolupracovali s Klubom slovenských turistov na vytypovaní úsekov, na ktorých bolo potrebné prioritne uvoľniť frekventované turistické chodníky a cyklotrasy. „S turistami sme sa teraz dohodli na tom, že lokality, v ktorých ukončíme spracovanie kalamity a prechádza nimi sieť turistických chodníkov, prejdú terénnymi úpravami, aby ich mohli turisti ďalej štandardne využívať,“ hovorí na záver stretnutia Ing. Mikluš.

Jozef Marko