Výskumníci zo Slovenskej akadémie vied študujú evolúciu a genetiku borovíc v tzv. hybridných zónach: Rašeliniskové populácie fungujú ako prírodné laboratóriá
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Výskumná skupina Slovenskej akadémie vied (SAV) z Nitry študuje evolúciu a genetiku borovíc v tzv. hybridných zónach. Ide o miesta, kde z evolučného hľadiska klasická biologická definícia druhu prestáva platiť, skonštatoval Miroslav Klobučník z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV. Agentúra TASR o tom informuje na portáli Teraz.sk.
Zdroj: Pixabay.com
V hybridných zónach sa stretávajú populácie dvoch rôznych druhov, ktoré sa však môžu medzi sebou krížiť a vytvárať spoločné potomstvo. Na Slovensku sa takáto situácia vyskytuje v niekoľkých veľmi vzácnych lokalitách, kde spolu rastie borovica lesná (Pinus sylvestris) a borovica horská (Pinus mugo) v extrémnych podmienkach rašelinísk. „Tieto ekosystémy fungujú ako prírodné laboratóriá, v ktorých môžeme priamo sledovať, ako sa druhy vyvíjajú, ako sa ich gény miešajú alebo naopak izolujú,“ povedal Klobučník.
Vzniká tzv. hybridný roj - populácia, v ktorej sa dva príbuzné druhy alebo poddruhy dlhodobo miešajú. Nejde o ojedinelé krížence, ale o celé spoločenstvo jedincov s rôznym podielom génov oboch rodičovských druhov. Hybridné jedince v rašeliniskách prežívajú a miestami prevažujú, čo naznačuje, že tieto extrémne biotopy poskytujú vhodné podmienky pre vznik a udržanie nových evolučných kombinácií. Pre evolučnú biológiu sú hybridné roje podľa slov Klobučníka veľmi cenné, umožňujú sledovať evolučné procesy v reálnom čase.
Na Slovensku sa hybridné roje borovíc nachádzajú len na rašeliniskách prírodných rezervácií Medzi bormi (Zuberec), Rudné (Suchá Hora) a Tisovnica (Oravská Polhora). Známky hybridizácie boli tiež evidované na skalnatej lokalite Obšívanka (Terchová), no súčasný výskum mikrosatelitov spochybnil hybridný charakter tejto populácie.
Výskum hybridných zón borovíc je dôležitý pre ochranu prírody. Genetická diverzita je základom adaptability a predstavuje nenahraditeľnú súčasť biodiverzity Slovenska. Lesy a rašeliniská s vyššou diverzitou sú stabilnejšie voči suchu, škodcom a extrémom, lepšie viažu uhlík, regulujú vodu a chránia pôdu pred eróziou či povodňami.
Rašeliniskové populácie borovíc síce neprinášajú priame zisky z ťažby dreva, zabezpečujú však zadržiavanie a čistenie vody, viazanie uhlíka a udržiavanie mikroklímy krajiny. Strata týchto systémov znamená nielen biologickú, ale aj ekonomickú škodu.
Zdroj: Výskumníci zo SAV študujú genetiku borovíc v hybridných zónach
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
