Výskum: Čo nám včerajší les prezradí o lese zajtrajška

Prednedávnom boli prezentované výsledky veľmi špeciálneho výskumného projektu: V rámci spoločného projektu Sachsenforstu, Saského štátneho úradu pre archeológiu a Univerzity v Greifswalde sa skúmali archeologické nálezy dreva zo stredovekých baní a pecí na pálenie dreveného uhlia, ako aj peľové nálezy zo vzoriek sedimentov vo východnom Krušnohorí.

„Analýzy viac ako 6 000 vzoriek umožňujú vyvodiť závery nielen o zložení a stave vrcholno až neskorostredovekých lesov vo východnom Krušnohorí od 12. storočia," hovorí Dr. Christiane Hemker zo Saského štátneho úradu pre archeológiu o projekte s názvom "ArchaeoForest - stredoveké zloženie lesov ako základ pre adaptáciu lesného hospodárstva na klimatické zmeny". Podľa Hemkerovej ročné letokruhy lesa umožňujú posúdiť aj klimatické podmienky počas skúmaného časového okna. Napokon z toho možno vyvodiť dôležité závery pre lesy budúcnosti.

Ako vyzerali stredoveké lesy vo východných Krušných horách?

Podľa zozbieraných regionálnych klimatických údajov nasledovalo od polovice 12. storočia trvalo chladnejšie klimatické obdobie, ktoré pravdepodobne vyvrcholilo v 16. storočí tzv. malou dobou ľadovou. V tom čase bola podľa výskumníkov priemerná teplota približne o 2 °C nižšia ako v 21. storočí.

Porovnanie banského dreva a fragmentov dreveného uhlia zo susedných pecí tak ukázalo, že do určitej miery boli na použitie špeciálne vyberané určité druhy dreva. Na príklade skúmanej oblasti v blízkosti Niederpöbelu bolo možné preukázať, že na začiatku 13. storočia sa ako šachtové drevo na ťažbu prednostne používala jedľa biela a zároveň sa na ťažbu dreveného uhlia používalo bukové drevo. „Už vtedy si ľudia uvedomovali dobrú výhrevnosť buka," zdôrazňuje Dr. Dirk-Roger Eisenhauer, vedúci saského lesníckeho kompetenčného centra.

Podľa výskumníkov však výsledky ukazujú aj zvýšený výskyt druhov stromov, ktoré zvyčajne osídľujú otvorené priestranstvá. Zistil sa aj zvýšený výskyt bylinnej vegetácie. „To sú náznaky zásahov človeka do formovania krajiny," vysvetľuje Eisenhauer. „Les sa intenzívne využíval na ťažbu a výrobu dreveného uhlia. Vzniknuté medzery a otvorené priestory osídlili pionierske druhy drevín, trávy a byliny." S intenzívnym zalesňovaním oblastí od 18. storočia sa napokon rozšíril smrek, ktorý je dodnes najrozšírenejšou drevinou vo Východnom Krušnohorí.

Čo to znamená pre les budúcnosti?

Podľa výskumníkov poskytujú výsledky projektu dôležité poznatky pre ďalší vývoj lesov v Krušných horách, ale aj v iných nízkych pohoriach: „V intenzívnej premene lesa, ktorú v Sasku praktizujeme už viac ako tridsať rokov, treba pokračovať," zdôrazňuje Eisenhauer. „Musíme pokračovať v rozvoji lesov v nízkych pohoriach, pre ktoré je opäť charakteristický buk a najmä jedľa biela spolu s mnohými ďalšími druhmi drevín."

Výsledky štúdií stromových letokruhov by jasne ukázali, že po zotavení sa z dymových škôd v 80-tych rokoch 20. storočia jedľa biela v súčasnosti prevyšuje smrek, pokiaľ ide o rastovú výkonnosť a náchylnosť na sucho. Získané informácie o odolnosti skúmaných druhov drevín voči extrémne teplým a suchým poveternostným podmienkam počas ranostredovekého teplého obdobia sú veľmi dôležité aj z hľadiska prebiehajúcich klimatických zmien.

Výskyt buka a jedle bielej až po hrebene počas ranostredovekého teplého obdobia tiež dokazuje, že pri zvyšujúcich sa priemerných teplotách musia byť takéto lesné spoločenstvá vyvinuté až po hrebene už dnes. V nižších a čiastočne aj stredných horských polohách naopak podľa výskumníkov nadobúdajú čoraz väčší význam prirodzené lesy pahorkatín s vysokým podielom duba. To sú ďalšie kúsky skladačky pre vegetačno-ekologickú orientáciu pri premene lesa počas veľmi dynamického vývoja klímy. Naopak, mnohé otvorené plochy v lesoch stredoveku ako dôsledok intenzívneho využívania dreva v zmysle vývoja lesa by vykazovali paralely so súčasným poškodením lesa: „Aj tu rastú na veľkých otvorených plochách opäť pionierske dreviny a pri vysokej hustote zveri najmä trávy a byliny," zdôrazňuje Eisenhauer. O to dôležitejšie je preto využiť ešte nedotknuté lesy v nízkych pohoriach na introdukciu drevín, ako je buk a/alebo jedľa biela, ktoré nemôžu rásť na veľkých otvorených plochách, a zároveň chrániť staršie stromy už teraz.

Projekt ArchaeoForest

Projekt realizovalo od septembra 2019 do apríla 2023 až 15 členov (lesníci, krajinní ekológovia, archeológovia, technici výkopových prác). Projekt bol financovaný z prostriedkov federálneho lesníckeho klimatického fondu.

Zdroj: Forstpraxis.de s materiálom zo SachsenForst, Štátneho úradu pre archeológiu v Sasku a Univerzity v Greifswalde

Preklad: Bc. Barbora Albrechtová